Réžia:
Andrzej WajdaScenár:
Aleksander Ścibor-RylskiKamera:
Edward KłosińskiHudba:
Andrzej KorzyńskiHrajú:
Jerzy Radziwiłowicz, Krystyna Janda, Marian Opania, Irena Byrska, Wiesława Kosmalska-Maklakiewicz, Bogusław Linda, Franciszek Trzeciak, Janusz Gajos (viac)Obsahy(1)
Reportér Winkel dostal na jeseň 1980 za úlohu urobiť reportáž o štrajku robotníkov v gdaňských lodeniciach. Sústrediť sa má najmä na jedného z vodcov štrajku Macieka Tomczyka. Postupne si uvedomuje, že jeho šéfovia chcú Tomczyka kompromitovať a spoznávajúc skutočnú pravdu nadobúda Winkel presvedčenie o oprávnenosti požiadaviek štrajkujúcich... Film nakrútený so závideniahodnou pohotovosťou priamo v centre štrajku a využívajúci dokumentárne sekvencie o vzniku Solidarity je voľným pokračovaním Človeka z mramoru. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (44)
Angažovaný historický životopisný príbeh nadväzujúci na Človeka z mramoru, tvoriaci s filmom "Walesa, človek z nádeje" trilógiu o boji poľských robotníkov za lepšie podmienky. Príbeh Mateusza Birkuta pokračuje angažovaním jeho syna Macieka Tomczyka, zachyteného prostredníctvom novinára Winkela poplatného tajnej polícii. Ten postupne nadobúda odvahu vzoprieť sa nátlaku policajného štátu. Vďaka nemu tak máme úplný obraz o vzniku slobodných odborov a Solidarity. Produkcia je kvalitná, ale hlavné slovo tu majú herci a ich dialógy. Tí to zvládajú výborne takže príbeh má celkom dobrý spád a produkcia sa stará hlavne o správnu kompozíciu a sem tam vloží dobový protestsong. Napríklad Janek Wiśniewski padł čo s niektorými scénami tvorí prepojenie na film Czarny czwartek. Janek Wiśniewski padł. ()
"No co, budu inženýr. A bude mi hůř. - Blbost. Proč by ti mělo být hůř? - Protože toho budu mít víc co stratit." - "Žádná lež dlouho nevydrží." ()
Dokážu si představit, že film v době uvedení byl v Polsku celkem bomba a že snad i dnes u Poláků má stále nostalgický úspěch. Mě bohužel úplně neoslovil. Představitel hlavní role mi není sympatický. Na druhou stranu bylo pěkně naznačeno, jací jsou Poláci notorici. A závěrečná píseň moc silná - takový polský Kryl. 65%. ()
Celou dobu jsem měl pocit beznaděje a tíhy. Z toho mne vyvedla až pasáž s rozhovorem ve vězení. Paradoxně. Víborně udělaný film, kde se střídali záběry z archivu. Vnitřní boj Winkela je znát skoro v každé scéně. Prostě výborná výpověď o své době nadčasově natočené téma o svobodě a touze. ()