Očista

Dva odlišné príbehy, dvoch odlišných ľudí, v dvoch odlišných dobách, v dvoch odlišných politických systémoch. Snímok vyobrazuje príbeh dvoch mladých žien milujúcich jedného muža v časoch okupácie Estónska Ruskou armádou Boľševikov, vzájomne sa prelínajúci s osudom mladej prostitútky. Čo majú tieto tri ženy spoločné? Zhrnul by som to tak, že sa jedná o veľmi ťažký, emocionálny snímok nevhodný pred spaním. Nech je to už akokoľvek, v oboch systémoch žije obyčajný človek v strachu z rôznej hávede. Či už ide o politikov, alebo pasákov - veľký rozdiel medzi nimi nie je. Obe skupiny totiž kašlú na naše potreby a hľadia si len svojho osobného biznisu. Stratový po všetkých stránkach nakoniec ostane predsa len ľud, ktorí robí jednu a tú istú chybu dookola - slepo dôveruje, nakoľko napriek zlým skúsenostiam, neustále verí v lepší zajtrajšok. (06.12.2013)

Emocionálne ladený príbeh dvoch žien, ktorý nikoho nenechá chladným. Život sa s nimi nemaznal a obe si prešli neľudským týraním a ľudskou krutosťou. Cesta za vykúpením a očistou nebýva ľahká a nie je súdená každému.... Obsahovo naozaj silné, desivé a bezútešné, atmosféra typická severská - ponurá a chladná. To všetko sú atribúty, ktoré mám na drámach najradšej, preto u mňa veľká spokojnosť. 85/100 (14.08.2014)

História žien dlhé roky lámaných a ovládaných pomocou strachu a násilia v mrazivom severskom podaní takpovediac naporcovaná, zhrnutá dohromady a podstrčená nepríliš rozmaznávanému európskemu divákovi, odchovanému na súčasnej "špinavej" produkcii starého kontinentu tvorenej nepríjemnými snímkami ako Uno či Neznáma (ktorá je tematicky príbuznejšia rozpitvávanému subjektu) - teda mne. Výsledok sa môže pochváliť absenciou aspektu prvoplánovosti, v súčasnej kinematografii takmer neprehliadnuteľného, umným surovým podaním príbehu, ktorý sa nesnaží šokovať, ale ukázať fakty v jasnom svetle. Príbeh babky a vnučky, oboch týraných a zneužívaných v dvoch rozličných storočiach a historických obdobiach, ktoré sa postavia svojmu osudu a minulosti, aby sa s nimi konečne vyrovnali, postavili sa na vlastné nohy a získali slobodu. 120 minút depresie, násilia, sugestívnosti a žalúdočných vredov, skvele zrežírovaných a umne zahraných (fínska Uma Thurman je TOP). Možno len miestami pridať na tempe, odstrániť trochu výplňovej vaty a voilá. A aby som bol objektívny, jeden prvoplánový prvok zostáva - krásne melancholická, náladová hudba. 80% (20.01.2014)

Estónsko je krajina krvi, násilia, štátnych prevratov a ťažkej driny i chudoby. Je tu spomenutý fašizmus i komunizmus a tak sú tu vypočúvania, skrývania a jasné, že aj popravy. Je tu silno vyobrazené, v akej ťažkej dobe sa nachádzal estónsky ľud. Film vie držať diváka v neistote, súcítil som s niektorými postavami a neboli mi ich osudy ľahostajné. Každý bojuje za to čo si myslí, že je správne a aj keď sa vás pokúsia zlomiť, vás to ešte viac ženie k odhodlaniu prežiť. Sú tu aj ideológie a vymývanie mozgov komunistického režimu. Film je dramatický, ma viaceré vypäté scény a je tu veľa neprávosti. Určite si 4* zaslúži. (22.04.2016)

Solidně depresivní drama, u kterého jsem váhala mezi 4 a 5. Druhá polovina už je přeci jen dost utahaná a divák tou tíhou hodně zdeptaný. Někoho to možná může nudit. Plný počet si u mě ale přeci jen zaslouží, protože fandím neokoukaným hercům a uvěřitelnému herectví (zde komplet za jedna) a baví mě téma o schopnosti ženy unést neskutečné množství bolesti. Nápad prolnout osudy dvou trpících žen z úplně jiného prostředí a přesto vzájemně propojených je poutavý, ale všemu podle mě dominuje motiv celého Aliidina bolestného až temného života, tedy neopětovaná láska, která má mnohem blíž k posedlosti.Ta má na jednu stranu neuvěřitelnou sílu být motorem v situacích, ve kterých by většina z nás nevydržela, na druhou stranu nabízí jen utrpení, zoufalství, předstírání a falešnou naději. Lze se vůbec takovému osudu, nebo spíše prokletí ubránit? Těžký film, který je ovšem nahony vzdálen romantickému kýči a plytkému Hollywoodu. (27.04.2013)