Frank

No tak tu som sa skutočne nedokázal so žiadnou postavou stotožniť, vlastne mi ani nikto nebol sympatický a so žiadnym zobrazeným bohémom by som nechcel byť kamarát, ani s týmito ženskými spávať. Amatérski hudobníci, prípadne tí šťastnejší, ktorí si na ťažké začiatky spomínajú, Franka zrejme docenia omnoho viac. Ja som mal bohužiaľ, vzhľadom na vyššie spomenuté subjektívne problémy, pocit, že inak pomerne krátky film trval minimálne dvakrát dlhšie. Herci sú výborní, ale ako hovorím, ich postavy sú mimo môjho vesmíru. (09.07.2019)

[SFF 2014, Sydney] Vtipné to v niektorých momentoch určite je (hlavne scény s Maggie Gyllenhaal), ale domnievam sa, že vyššie ambície - o ktoré sa tu Abrahamson očividne snažil - naplnené neboli. O komplexnejšom podchytení témy mainstream vs alternatíva možno tiež len pochybovať, kedže sa nám tu jednotlivé výstupy scvrkávajú do úsečných (a kategorických) povzdychov typu "zlý mainstream - hudba pre popularitu" a "dobrá alternatíva - hudba od srdca". Vždy som bol radšej za to druhé, ale toto mechanické stavanie do kontrastu dvoch odlišných sfér, mi príde krátkozraké a tým pádom veľmi rýchlo zabudnuteľné. Ako osobná dráma o Frankovi by to na mňa asi zapôsobilo viac, lenže v tomto smere sa niečo významné začalo črtať až na samom konci a než som sa stačil nadýchnuť, bol koniec…a ešte k tomu - vzhľadom na predošlé dianie - až moc dojemný. Chápem, že tento element pre režiséra primárnym nebol a skôr sa sústredil na ono vytýčenie hraníc v rámci diametrálne rozdielneho zmýšľania a tragikomické zdôraznenie následkov vzájomného nesúladu, ale pokiaľ by som mal definovať "nadmernú spokojnosť" na filmovom pôdoryse hudobnej revolty, resp. niečoho kde sa oslavuje kreativita, už vyššie spomínaná hudba od srdca či iný pohľad na vec, tak dávam prednosť napríklad škandinávskému polostrovu a to konkrétne podarenému žánrovému cross-overu "Sound of Noise". Jedná sa síce o dva nezlúčiteľné koncepty, no podstata je pre najmenšom obdobná a spracovanie dua Ola Simonsson/Johannes Stjärne Nilsson mi sedí proste viac. (10.06.2014)

Další důkaz toho, že nezávislé filmy scénáristicky i filmařsky válcujou veškerou komerční produkci. O Frankovi se toho moc napsat nedá. To prostě musíte vidět a slyšet. Michael Fassbender opět dokazuje, že je asi nejlepší herec současnosti. Celej film má na hlavě masku s jedním výrazem, a přesto dokáže rozjet koncert mimiky, nálad a pocitů, o kterých spousta herců nemá ani ponětí. Hudba je naprosto dokonalá a kdyby Frankova kapela existovala, hned kupuju jejich cd ... 8,5/10 "Secure the Galactic Perimeter!" (01.10.2014)

Celé je to o hledání kreativity a sebe sama, moci sociálních sítí a o tom, že jinakost není primárně pro masy, ale pro úzkou skupinu lidí, která ji dokáže ocenit a pochopit. To poslední téma mě oslovilo nejvíc, protože už se mi nejednou potvrdilo - především u režiséra Jamese Benninga, jehož filmy podle mě pochopí skutečně málokdo. Tak jako tak Frank nevypráví o ničem, co už jsme neviděli jinde. Jiný film z něj ale dělá jeho zpracování - od psychedelických písniček s nesmyslnými texty po dost divné postavy. Jenže právě v tom je všechno kouzlo tohohle filmu a na mě to docela zapůsobilo - postavy mě zaujaly všechny (jen škoda, že dvěma členům kapely se to vůbec nevěnuje), natočené je to slušně, mix komedie a dramatu je tu povedený a téměř přesně takový, jak bych si ho představoval (tady by se mohli čeští režiséři učit...), má to chytře napsaný scénář a zajímavý příběh, který mě ani na minutu nenudil. Ve finále je tenhle film i celkem silný a optimistický, což mě taky překvapilo. Na plný počet to nevidím, ale na 4* určitě. Je to divný film s divnými postavami - a to já rád. A navíc když má v sobě nejednu chytrou myšlenku... 4* (11.10.2020)

I do not love you all! Hm, taká hipsteřina hrajúca sa zbytočne na niečo viac, resp. nasilu alternatívna komédia o alternatívnej kapele pre kvázi alternatívnych divákov. Na podivného Franka nosiaceho na hlave veľkú masku som sa dosť tešil a uznávam, že v jadre to je značne originálny, zaujímavo bizarný film s príjemnou dávkou sarkastického nadhľadu a s ironickými narážkami na život a vtipné to v pár momentoch skutočne je, lenže naplniť nejaké „vyššie – čítaj: artové“ ambície sa nepodarili, aj keď sa o tom film vehementne snaží. Nejakej kritiky tu je zúfalo málo a scvrkáva sa len do prázdnych a jednoduchých myšlienok typu „fuj, zlý mainstream – oslavujme alternatívu!“ bez širšieho kontextu. O nejakom hlbšom spracovaní témy sa veľmi nedá hovoriť. Na pozadí toho sa navyše pohybujú až príliš divní, prípadne nedostatočne výrazní členovia kapely, ktorí jednoducho nie sú zaujímaví a tak si k nim divák nevytvorí žiaden hlbší vzťah (prekvapivo aj inak môj obľúbený Fassy mi tu prišiel nejaký nemastný, neslaný). Tým pádom plnohodnotne nefunguje ani to záverečné preklopenie do osobnej drámy. Vo výsledku to určite nie je zlý film a je to taká zaujímavá alternatíva k mainstreamovej tvorbe, len tou alternatívou by film chcel byť možno až priveľmi a pritom v ňom chýbajú silnejšie myšlienky. Smiať sa pri tom až tak veľmi nedá, takže ako komédia to nezafunguje a aj tá dráma v závere nemá dostatočnú silu. Preto skôr priemer a sklamanie. Nabudúce si svoju povinnú dávku hipstera doplním radšej u Wesa Andersona, ktorý ma uspokojí určite viac. Frank mi nebol až tak po chuti. CELKOVO: 2,5* (5/10) (19.09.2014)