Pieta

Říká se, že Kim Ki-duka musí člověk buď milovat nebo nenávidět. Nic mezi tím. Já se pomalu ale jistě začínám sunout do té první skupiny. Pieta je krutá, na začátku až nechutná, ale kdo vydrží a začne číst mezi řádky, ten pochopí. Pochopí, co chce infant terrible korejského filmu říct. A to na něm mám ráda. To, že svoje poselství tak dovedně skrývá. Ona pravda bývá dost často krutá, a proto Pieta ani jiná být nemůže. A konec? No tak ten byl geniální a natolik nekorejský, že já jsem spokojená. (23.10.2015)

Je to dosť dobrá dráma od Kim Ki-Duka. Má veľmi dobrý príbeh o krutom mužovi, ktorý pracuje ako vymáhač dlhov pre úžerníka s mimoriadne veľkým úrokom a tak klientov, ktorí nie sú schopní zaplatiť mrzačí, aby získal peniaze z pojistky. Keď ho vyhľadá jeho nikdy nepoznaná matka, ktorá mu to chce všetko vynahradiť, spočiatku s tým nie je vôbec spokojný, ale postupne si zvyká na tento nový spôsob života a stáva sa z neho lepší človek, no starý život nezabúda a môže mu to oplatiť. Spracovanie sa mi páči, ale aj tak sa nezbavím rozporuplných pocitov. Problémom je prvých štyridsať minút, ktoré sú zahnané prakticky až do extrému, táto časť zoznámi obzvlášť s hlavným hrdinom, ktorý je neskutočne odporný, nespomínam si ani na odpornejšieho záporáka a nie to ešte na hlavného hrdinu, ktorému som v každom zábere prial len to najhoršie a tak som sa do toho nevedel lepšie dostať a navyše ani tie prvé situácie s matkou si ma moc nezískali. Ale potom sa to radikálne zmení, konečne sa dá v rámci možností získať vzťah k obom hlavným postavám, dej je už veľmi zaujímavý a premyslený, nájde sa tu plno výborných scén, veľmi dobre funguje prepojenie s predchádzajúcim krutým životom a všetko to vygraduje skvelou záverečnou desaťminútovkou s perfektnou pointou a aj celkovým rozuzlením. Takže skutočne tejto hodine filmu nemám v rámci žánru čo vytknúť. Herecké obsadenie je tu aj ťažko hodnotiť, všetky postavy sú presne také, aké aj mali byť, takže to nie je zápor, ale na tú odpornosť hlavnej postavy sa nezabúda. Réžia a technická stránka sú výborné, Kim Ki-Duk je mimoriadne osobitý tvorca so svojim charakterickým štýlom, ktorý funguje aj tu, miestami ma zaujala aj tá ručná kamera, tu sa ťažko aj niečo kritizuje, všetko je tak, ako aj má byť, súdiac podľa jeho predchádzajúcej tvorby. Pieta je mimoriadne zaujímavý film, ktorého prvých štyridsať minút patrí medzi to najťažšie stráviteľné spomedzi celej tvorby Kim Ki-Duka, ale zvyšná hodina je pravým opakom, tá mi zase sadla skvelo a tak aj celkový dojem je výrazne kladný. Určite to nie je jeho najlepší film, ale patrí medzi tie lepšie. 79% (29.12.2012)

Pieta nie je tým najlepším, čo filmografia Kim Ki-duka ponúka. Ako návrat k filmom "krokodílej série" postráda kompaktnosť, na druhej strane predstavuje krok vpred oproti filmom, ktoré nakrútil po roku 2004. Repetitívnosť motívov a symbolov nie je taká do očí bijúca ako v Dychu, no aj tak film neponúka dostatok argumentov o jeho výnimočnosti. Úprimne si myslím, že by sa slovenská klubová scéna, aj v rámci Projektu 100, mohla otvoriť ďalším z kórejských režisérov, ktorých výpoveď, v prípade napríklad Im Kwon-taeka ani po stovke filmov, nestratila na originalite. (30.06.2013)

Začínám si stále častěji klást otázku, z jakého důvodu vlastně vznikne takovýto snímek, který z velké části stojí pouze na zobrazení bezbřehého násilí a duševní bezútěšnosti. Na jednu stranu chápu snahu poukázat na krutost současného světa ovládaného penězi, v němž, jako houby po dešti, vznikají z obyčejných lidí oběti a vrazi. Na stranu druhou však moc nechápu onu všudypřítomnou snahu, mnohdy za každou cenu, šokovat publikum. V tomto případě jsou velmi silný příběh a typická asijská poetičnost tak trochu zastíněny až příliš bezcitným podáním, které ve mě bohužel nezanechalo téměř žádnou jinou stopu než jen poměrně silné znechucení tím, co jsem viděl, a to je opravdu velká škoda. 65% (26.02.2013)

Dlhé roky som nevidel žiadny Kim Ki-dukov film, naposledy LUK. Propaganda tvrdí, že vraj sa vracia k svojej skvelej starej forme. Neviem síce, ktorá to je, ale podľa mňa ju nikdy nestratil. A preto som ho aj prestal sledovať... Priznám sa, že v ázijských filmoch nie som veľmi schopný posudzovať, čo je okej, čo je hlboké a čo je iba maska kĺžúca sa po povrchu. Zopár momentov vyslovene smiešnych, pritiahnutých za vlasy či až prekvapivo doslovných a polopatistických by v prípade takéhoto festivalového tvorcu nasvedčovalo nezdaru, avšak poctivá hromádka hlbokých životných právd, meditácia o tom, kto je skutočný kripel, fyzický či psychický a dvojkoľajnosť celku, ktorý sa dá vnímať ako Oneskorená výchova náhradnej matky i ďalšia prefíkaná ázijská variácia na Dokonalú pomstu ma trochu držia v šachu. Po zhliadnutí zmeškaných Kimových filmov sa vyjadrím zasvätenejšie, pri hodnotení PIETY osamote smelo potvrdím, že svojho tvorcu reprezentuje veľmi slušne. (01.12.2012)