Tri farby: Biela

Poslední z trilogie, který jsem ještě neviděl, i když v pořadí vlastně druhý, aby byla dodržena návaznost. Kieślowski byl natolik jedinečným režisérem, že prostě nemohl zklamat ani tímhle filmem, který se místy tváří komicky, ale vždycky máte pocit, že zasáhne do živého. Výborné herecké výkony, ale ještě lepší scénář. (15.03.2016)

Naštěstí pro mě nemá tahle trilogie moc velkou spojitost mezi díly, takže problém s tim, že jsem neviděl Modrou část tim odpadá. Celá trilogie stojí hlavně na skvěle propracovaným scénaří a to platí i pro bílou část.Opravdu krásně realisticky zpracovanej příběh, akorát jedna věc mi vrtá hlavou a to, že jsem úplne přesně nepochopil co to bylo na konci za gesta, ale myslim, že jsem si nakonec tipnul dobře (26.07.2006)

Mám za sebou Modrou a ani jsem nedoufala, že ji něco může překonat. Teď nevím. Opět nádhera. Příběh o lásce tak intenzivní a silné, přitom bláhové, která se nezlomí, ani když se po ní šlape, a která zvlášť v dnešní době může působit naivně až směšně. Milujte někoho, kdo vás dostane na dno a vysmívá se vám.... a pak se pomstěte. Láskou. Ale počítejte s tím, že ty dvě věci jsou ve zvláštní konstalaci a možná, že se promísí tak, jak jste to nechtěli. Říkám : MOŽNÁ. (26.08.2005)

Kieslowskeho Karol pôsobí ako opozitný brat Herzogovho Strozseka. Herzogova postavička s podobne nevýraznou tvárou a posmutnelými očami sa pretĺká do čoraz väčšej psoty pri odcestovaní do cudziny, Kieslowskeho protagonista sa dokáže z bezútešne bielej, v ktorej začal blednúť vo Francúzsku, vo svojej rodnej zemi nečakane "vyfarbiť". Aspoň na povrch. ................ Kieslowski v bielej časti trilógie farieb opakuje všetky silné stránky étericky tiaživej Modrej (práca s farbou a jej symbolizmom, narábanie s detailami, hudbou, obrazom a scenárom, skvelé ovládanie emotívnosti) v (nielen vizuálne) stlmenej podobe menej subtílneho a bolestivo krehkého príbehu (Modrá bola skvelo kumulovaná vo veľmi komornom prostrední so sýtofarebným vizuálom hrajúcim sa s možnosťami obrazu a jeho symbiózy s hudbou). ................... Pre Bielu je príznačná menšia amorfnosť, pridanie trpkého humoru do dejovejšieho rozprávania a obšírnejší tematický rozsah, naďalej zahŕňajúcim základnú tému intenzívnej vnútornej bolesti vyvolanej láskou a stratou, melancholickej nostalgie a túžby odtrhnúť sa od vlastnej minulosti, ktorá je však nerealizovateľná. .......... Biela a Modrá sú dve varianty, dva príbehy s rovnakým princípom, vychádzajúcim zo základov, ktoré sú odlišné rozsahom , no naďalej príbuzné v princípoch ich spracovania a emocionálnej základni. (30.03.2014)

Biela je silný umelecký film, zároveň je ale aj parádnym trilerom s výborne premysleným podvodom, ktorý jeho umeleckosť ale podtrhuje. Najlepšie je o nej nič nevedieť, pretože film odkrýva svoje "farby" postupne, aby nás ku koncu začal dostávať tým, ako nám začína všetko do seba zapadať. Emócie, ako v prípade Modrej, znova vyvoláva aj sugestívna hudba. Cynizmus bok po boku láske. Rovnoprávnosť muža a ženy. Komentár nového Poľska. Biela je podľa mňa prototypom moderného európskeho artu, kde výpoveď, emócie a svižný, premyslený scenár, sú si navzájom "rovné". Najlepšie je pozerať ju krátko po Modrej, čakajú vás potom dva chytré bonusy v podobe scén, ktoré sú v oboch filmoch točené z iných uhlov. Záverečná scéna bude v divákoch, ktorým sa film dovtedy páčil, ešte nejaký čas rezonovať. (22.11.2012)