Tanec medzi črepinami

Toto nie je žiadny národný nihilizmus. Orol nad tatranskými končiarmi. Juchkanie, hvízdanie, tanečný battle medzi junákmi. Ťapák mladší asi aj Busbyho Berkeleyho videl, aj Lars von Triera (ale len tie spomalené zábery z prológu z Antikrista), aj nejakého Tonyho Gatlifa. Viac ako k nejakej originalite to má bližšie k archaickosti. Akurát tých bradaviek je tam viac, to by si komunisti v takom množstve nedovolili. (04.06.2012)

Tanec medzi črepinami je experimentálny film. Tvári sa ako muzikál, lenže v ňom buď hudobné vsuvky doplňujú dej, alebo ho posúvajú ďalej. V tomto filme sú iba vyjadrením pocitov hlavného hrdinu. Všetky tanečné a hudobné scény sú takmer geniálne, výborne som sa pri nich bavil, lenže oveľa radšej by som ich videl na divadelnom javisku, kde by som sa na ne dokázal pozerať aj štyri hodiny. Takto je Tanec výborný v sekvenciách, ale ako celok nemôže bez poriadneho deja fungovať. Tých 70 minút čistého času ma jeho absencia dosť iritovala a aj napriek tomu, že ma bavili do detailu naaranžované tance a výborná rytmická ľudová hudba, začal som sa časom nudiť. Každopádne veľmi originálny a odvážny projekt, ktorý si zaslúži v našich končinách uznanie a pozornosť. Škoda len, že médium nebolo zvolené asi to najsprávnejšie. Ale aspoň máme možnosť vidieť v kinách niečo diametrálne odlišné nielen od komercie, ale aj od klubovej ponuky. (27.12.2012)

Egocentrický epos na tému „mám sa rád“ môže pristať tak Dolanovi, no rozhodne nie odžitému Ťapákovi. Mnohé by uľahčil keby upustil od obsadenia seba samého do hlavnej úlohy, hoci je nám všetkým jasné, že touto postavou bol on sám. To, že je ťažkopádny, nezachráni ani každodenné športovanie, svalnaté ramená , či výpredajové botasky, ktoré mali byť uzáverovým kameňom kašičky z moderna a dejín. Neboli. Kvázi lyrické monológy / dialógy sú lacné (a nie, neobháji to ani Hevierov podpis), o existencii samotného scenára som v istých chvíľach pochybovala a dramatický oblúk sa ladne vyhol celému filmu. Okrem toho, že Ťapák vykradol snáď všetky tanečné filmy, na ktoré mi kedy padol zrak, nezabudol dokonca ani na Gladiátora, či The Wall. Kamera, svietenie a strih by sa poľahky vyškriabali ďaleko nad priemer, keby neboli v tanečnom filme. Riešiť vystúpenia cez detaily a strihy zabilo akúkoľvek dynamiku, ktorá v nich bola. Navyše, choreografiám zväčša chýbali emócie, zvlášť muži pôsobili častokrát komicky (ani nespomínajúc action – man Ťapáka v generálskom a jeho zelené víly). Škoda - ďalší slovenský projekt, ktorý mohol mať na viac. (26.12.2012)

Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** (12.03.2013)

Ťapák ukázal prekvapivo veľa talentu. A to nielen toho tanečeného. Predovšetkým skvelo pracuje s atmosférou a tanečné scény majú neskutočnú energiu a akčnosť. Spočiatku mi trochu vadilo, že sa film viac sústredí na pocit z tanca, než na tanec samotný, ale postupné odhaľovanie choreografie (pridávanie záberov z diaľky) pomohlo vygradovať môj rešpekt voči hlavnému predstaviteľovi (scéna zo štúdia je určite jeho vrcholom). Pri pár veľkolepejších scénach (vojaci) trochu dochádzal účinkujúcim dych, ale režisér to uhral pár zábermi, kedy dodal nový pohľad na vec (aj keď sa zrejme inšpiroval scénami z GLADIÁTORA). Veľmi sa mi páčilo funkčné prepojenie historického a súčasného prostredia. Vzhľadom na lyrickosť a nedejovosť, to určite nebude film pre každého, ale určite môžem povedať, že po technickej stránke je tento malý film natočený lepšie než JÁNOŠÍK a BATHORY dohromady... Teším sa na soundtrack... (14.06.2012)