Mishima: A Life in Four Chapters

Trochu nečekaně, ale o to silněji film Schradera zapůsobil. Zde nemohu šetřit superlativy, tak je raději psát nebudu a zmíním, že lépe životopis snad ani natočit nelze. Život, nebo spíše okamžik, je zachycen prolnutý s díly Mišimy zcela přirozeně a výsledný dojem tak nemůže býti moc lepší (zvláště ,když každá jednotlivá složka - Ogata, Glass, kamera, scenérie - splňuje to co má). (20.06.2015)

Poetické, vizuálne krásne dielo, s výbornou pulzujúcou hudbou Philipa Glassa, o slávnom a rozporuplnom japonskom spisovateľovi Yukiovi Mishimovi. Dielo pomerne zložité a náročné, v ktorom sú kombinované 3 typy vizuálne odlišných scén: čiernobiele biografické scény, pôsobivé štúdiové dramatizácie diel Mishimu a napokon dej v reálnom čase, zobrazený vo farbe. Film ma dosť zaujal, len som sa nevedel vysporiadať s pár vecami, ktoré ma dosť iritovali. A to boli niektoré hlúpe ideály a tradície Japoncov a ich veľmi divný postoj k smrti. (20.11.2021)

Prehnane ochraniteľskú babičku z detstva, ktorá ho nepúšťala von, v dospelom veku nahradila staršia vládkyňa. Veriteľka jeho matky, ktorá si mladého spisovateľa kúpila výmenou za odpustenie dlhu. Rozkazy, rezanie, vyväzovanie. Nečudo, že psychicky poznačený spisovateľ si potrebuje nájsť za tieto vládkyne náhradu. Veliteľa, ktorému sa bezvýhradne podriadi, ochotný za neho položiť aj život. A našiel ho. V japonskom cisárovi. Spisovateľ zriadi súkromnú armádu, by slúžil i chránil vládcu krajiny vychádzajúceho Slnka. Popritom tvorbou snaží dokázať svoje prvenstvo a majstrovstvo vládnutia slovom. No nestačí to. Podivuhodné myslenie pokrivenej duše vo farebne experimentujúcom filme. Strieda čb a farebné obrazy, divadelné kulisy i reálnu drámu. Zaujímavé, no zďaleka nie tak fascinujúce, akými sú japonské filmy, spracúvajúce napr. kwaidanové mystické príbehy. Obsahujú tiež fantaskné obrazové prvky, no oveľa viac priliehajú deju i japonskej mentalite. Nestotožnenosť so spracovaním súvisí aj s tým, že snové obrazy nesúvisia s prírodnými znameniami a úkazmi. Okrem toho, príroda, tak typická pre Japonsko, je prítomná, no málo a zvláštne. Napr. v pohľade na horu Fudži, obklopenú hmlou. (19.11.2020)

Paul Schrader (nepletu-li se, Mishimův osobní přítel) nám v produkci George Lucase a Francise Coppoly přináší intimní náhled do života patrně nejslavnějšího japonského spisovatele. Pojetí není příliš věcné či popisné, očividná je spíše snaha nahlédnout do Mishimova vědomí a podvědomí a vnitřně jej pochopit; kdo očekává rychlý a hutný sled faktů, může být snadno zklamán. Naprosto špičková je vizuální stránka, Schrader zná japonskou, i přímo "mishimovskou", estetiku velmi dobře a jako zápaďan nám ji dokáže účinně přizpůsobit a zprostředkovat. Perfektní hudba, Ken Ogata v hlavní roli, excelentně natočený závěr...co si přát víc? (12.06.2009)

Některé životy jsou jednoduše zajímavá a stojí za to, aby se o nich točily filmy. Jedním z takových byl rozhodně Yukio Mishima. Nejen, že to byl zajímavý spisovatel, ale byl to i zvláštní člověk, který si šel za svým, ať už to dávalo smysl, nebo ne. Snímek mě nedokázal pohltit, ale ta osobnost rozhodně zaujme. (07.01.2016)