Muž, který sázel stromy

"Když uvážím, že jeden člověk, jediné telo a jediný duch, stačili premeniť poušť v zemi Kanánskou, pak předse jen veřím, že osud člověka múže byt nádherny" - myšlienka, ktorú si vo svojom srdci uchovám navždy. __ V každom z nás pramení moc zmeniť aspoň kúsok tejto zeme na raj (alebo peklo). Ak by sa zachoval minimálne každý stí človek ako Elzéard Bouffier, svet by by bolo hodno nazývať miestom pokoja. __ Čo sa animácie týka - berte do úvahy, že všetken obraz, ktorý ste mali možnosť zhliadnuť, bol kreslený ručne. Skláňam poctu. (28.07.2010)

Nádherný epický príbeh o sile ducha. Príbeh rozpráva to, že i jeden človek dokáže zmeniť svet. Netreba pritom mať peniaze, tituly či priateľov na vysokých miestach, ale stačí mať cieľ a byť tomu jedinému cieľu oddaný. Netreba sa báť neúspechu, či len čiastočného úspechu, pretože už aj také myšlienky odvádzajú človeka z cesty. Mňa ako absolventa lesníckej školy tiež veľmi potešila ukážka previazanosti prírody, konkrétne stromov, na ľudskú spoločnosť. Ukazuje, že ako upadá príroda, upadá aj spoločnosť.Taktiež príbeh poukazuje na to, že drevo človeka sprevádza od narodenia v kolíske, až po jeho funus v drevenej rakve. Zaujímavé je aj prevedenie. Príbeh je vlastne rozhlasová hra, alebo monológ, no namiesto predstavovania si hovoreneho deju sa nám pred očami premietajú obrazy. Animácia je robená presne tak ako si to poslucháč predstavuje v mysli splývajúce a rozmazané scény, ktoré sa prelievajú jedna cez druhú. Vrelo odporúčam. (26.03.2010)

Tento animovaný skvost filmových dějin vznikl podle povídky Jeana Giona. Není skvostem pro svou animaci (nečekejte animaci alá Walt Disney nebo třeba jen typ českého večerníčku, ale velmi netradiční spíše náčrtová animace, ze které snad mohou bolet i oči - alespoň z počátku), ale pro obsah, který je tak nabit pozitivem, že po shlédnutí filmu se budete cítit velmi, velmi dobře. Příběh vypráví o muži, který žil kdysi ve vesnici, kde mu umřela žena i dítě. Odešel do samoty pouště a každý den vycházel sázet do opuštěné půdy stromy. Každý den vybral sto žaludů a šel daleko od svého domu a každý den se zase vracel. Přestože ze sta žaludů vyrostlo jen deset stromků, stále pokračoval ve své práci, pro druhé nesmyslné, pro něho to však byla práce, která mu dávala smysl života. A tato práce přinesla své plody - za dvacet let byl v bývalé pustině les 3x11 kilometrů, obnovil se život, začala téct voda ve vyslých korytech, přistěhovali se mladí lidé. Hlavní pozitivum filmu vidím v tom, že utrpení člověka může vést k skutkům, které změní nejen můj život, ale dokonce část světa. Je jen na nás, jak se dokážeme s utrpením vyrovnat. A tenhle film je návodem, jak své utrpení přeměnit v radost. (30.10.2003)

Liečivá sila príbehu spočíva v príjemnom hlase rozprávača a v príbehu o nezlomnosti poslania pomôcť krajine. Neovplyvňovať myseľ takzvanými "veľkými dejinami" ani "dôležitou politikou". Hlavnými liečivými zložkami sú: odbúranie stresu a súznenie s prírodou. Skôr načúvanie ako táranie. Podpornou látkou je snovo rozostrená kresba striedajúca farby na základe emócií rozprávača a rozrastajúceho sa lesa. Hojivá medicína. Odporúčané dávkovanie: kedykoľvek ktokoľvek potrebuje načerpať nádej, že to s ľudstvom nemusí ísť úplne dole vodou, a načerpať silu na prechádzku hore potokom k miestam a tvorom, ktoré ožili vďaka súvislej stromovej zeleni. Vďaka lesu! (09.02.2015)

Keď si len na malú chvíľu predstavím, že niekde na tomto šírom svete, existuje taký pokojný človek, ku ktorému ma môže obyčajná náhoda priviesť, cítim nesmiernu radosť a nádej. Už samotná kniha je svojou malosťou a jednoduchosťou schopná pohladiť nejednu dušu a film posúva rovinu príbehu a jeho myšlienky ešte ďalej. Muž, ktorý sadil stromy je nádherným príbehom bez zbytočnej zlomyseľnosti a zloby. Jeho pokoj sa dokáže dostať na každého, kto je ochotný na neho pozerať ako na potvrdenie vety, že v jednoduchosti je krása. Pre mňa po dlhom čase asi najpozitívnejší zážitok. (31.10.2013)