Je to len koniec sveta

51. MFFKV: Novinka Xaviera Dolana, která na letošním festivalu v Cannes získala Velkou cenu poroty, se setkává převážně s negativními reakcemi, vyčítající melodramatickou ukřičenost, bezobsažnost i úmornou repetitivnost stylu mladého kanadského režiséra. Nicméně všechny tyto výtky naprosto odpovídají tvůrčímu záměru – Je to jen konec světa je strhující rodinnou tragédií, v jejíž komornosti se Dolan ukazuje jako jeden z mála současných režisérů, který dokáže zcela přesně zachytit kouzlo přítomného okamžiku či náhlý subjektivní prožitek postavy. Převážně v detailech vyprávěné drama sice postrádá scenáristický background jednotlivých charakterů, díky němuž bychom si k nim vytvořili bližší vztah, velkoryse to však vynahrazují minimalistické dialogové narážky, úsporné herectví postav nebo promyšlené obrazové montáže, jejichž cílem není informovat, ale subjektivizovat. Naprosto odzbrojující emocionální smršti snímek dosahuje ve vyhroceném závěru, který je přesně tím, proč ho budou jedni nenávidět a druzí pro svou videoklipovitou přímočarost milovat. Skvělé připomenutí, že se Dolan stále filmařsky vyvíjí. (15.01.2017)

A to som veril, že z toho bude zaujíimavý film, ktorý ma maximálne pohltí. A hoci tu zaujímavé momentky sú, vôbec nemám pocit, že tvorcovia nám nakoniec reálne predostreli to, čo by sme všetci viac chceli. Neviem či je divadelná hra lepšia, no jediné čo môžem ozaj posúdiť je fakt, že minimálne tu nemáme katastrofu ako v prípade "London Road". Myslím si, že postavy sú spracované dobre a aj tie dialógy sú celkom zaujímavé. No miesto, kde "It´s Only The End Of The World" pre mňa zlyháva je spôsob, akým je celý tento film daný dokopy. Je to v podstate film len o monológoch a dialógoch. Monológoch, ktoré venujú všetci členovia rodiny Louisovi a jeho občasné malé odpovede, ktorými nám povie, že vie aj rozprávať. A povie pár viet a potom sa buď všetci hádajú. Ale väčšinou sú to všetko len monológy. A keď tie monológy trvajú niekedy aj 10 minút, tak za chvíľu to už skutočne unavuje. A ja sa priznám (a toto sa mi stáva málokedy), že som chcel pri filme spať. Uspávalo ma to, nudilo ma to. Trvalo to príliš dlho na to, aby som v tom tú hĺbku ešte videl. A to nie je dobrý signál. Ako aj v závere som mal pocit, že sme sa dokopy nič nedozvedeli. Nebudem tu vysvetľovať, lebo by sme išli do spoilerov, ale nemám pocit, že by mi film dal veľa. Okrem toho muzika. Väčšinou výborná, no okrem toho tu musí zaznieť aj najväčší hit aerobiku a roku 2004, ktorý som dúfal, že už nikde počuť nebudem. Neviete o čom hovorím? Kliknite sem. Takže keď si to dám celé dokopy, je to film, od ktorého som ozaj očakával viac, no rozhodne je to film, ktorý má čo povedať. Zvážte si podľa toho. Hodnotenie: C+ (26.03.2017)

Rýchlonávšteva rodinky s “mierne” komplikovanými vzťahmi. Monotónny Ulliel, uhraničivý pohľad Marion Cotillard, psychouš Cassel a ďalšie hudobne efektné outro, tentoraz od Mobyho. Pocitová jednohubka, silná v sledovaní psychologických detailov, ale neschopná povedať o postavách to podstatné z ich príbehu. [Cannes] (19.05.2016)

Dolanov nový, uhádaný hysterický počin spĺňa všetky charakteristické znaky (akejkoľvek) vysokotáčkovej hádky - rozvíri vody (kontroverzné názory divákov), k ničomu väčšiemu nedospeje (film sám, ktorý pôsobí ako obligátna dramatická vata, nie ako naliehavá výpoveď) a v konečnom dôsledku sa javí ako zbytočný (v rámc celej Dolanovej tvorby). __ Ak bolo Zabil som svoju matku zaujímavým rozbehom, Imaginárne lásky a Laurence Anyways dvoma výraznými ukážkami naozaj relevantného talentu, Tom na Farme zádumčivým a sľubným ponorom do hĺbky a štylistickým skľudnením, tak duo Mami! a Juste la fin du monde predstavujú prehnane dramatický ukážku opoužívania ešte pred štyrmi rokmi sviežej (a hlavne výpovednej) autorskej extravagancie. (16.09.2016)

(2x) Rodinné drama, kde se dusno vytvoří stejně rychle, jako zmizí veškeré naděje na vzájemné pochopení. Kdo zná předchozí tvorbu Xaviera Dolana, bude nadšen, kdo ne, těžko najde odpověď, proč je tenhle sedmadvacetiletý Kanaďan tak výjimečný. Protože tohle není manýra, tohle je život. #mezipatra2016 (08.11.2016)