Veľká nádhera

Grande Paolo. Velká nádhera ve Velkém sále. Nemá to sice živelnost a dravost Božského (až na tu neskutečnou úvodní diskopárty, u které jsem se myslím i udělal), ale vykouzlit z tak jednoduchých obrazů takovou nádheru, to dovede jen Sorrentino. Velký souhlas s Rob Royem, že hlavní postava není tak zajímavá jako v Il Divo. Proto ne za plnej. (06.07.2013)

Chuťovka! KONEČNE sme sa s Paolom Sorrentinom aj Tonim Servillom stretli a "sadli sme si". La Grande Belleza je filmom, ktorý chcem vidieť minimálne ešte raz, aby som tú opulentnosť (v záberoch, strihoch, všetkých tých party, drobných detailoch, rozmaroch, vychytávkach, presahoch, dialógoch) dokázal ešte lepšie vstrebať a vychutnať si to. Jeden z filmov, ktoré keby mali aj dvojnásobnú dĺžku, tak na to pozerám s otvorenými ústami a vstrebávam každú scénu, každú vetu. Prekvapujúco ohurujúci film! 4,5*/5 (21.01.2015)

Škoda, že my jsme letos v únoru takový Řím nezažili, všude narváno turisty a řvoucími smradlavými prskolety, i ta Tibera byla rozvodněná... ____Během natáčení se polámalo půl tuctu nájezdových kamerových jeřábů. Jeden nájezd stíhá druhá, kamera je vskutku úžasná a předhání se s hudbou o prvenství při rozkladu díla. Jenomže děj neexistuje a dialogy jsou uspávající a nicneříkající. Pokud u vás nemá Fellini dveře otevřené, je dost možné, že ani další experimentátor neuspěje, a jaký je La Grande bellezza skvostný reprezentant Sorrentinovy tvorby! Ještě nikdy nebyla italština ve filmu libozvučnější, a ještě nikdy jsem tak dlouho u filmu nespal. Užijte si to, kdož chcete, ale Oscara za zahraniční film prosím ne! Ještě tak vypátrat, jak se jmenovala kráska u majáku... (15.12.2013)

Prispôsobenie sa skutočnosti, že nadšenci filmového umenia sú dnes viac vizuálni, menej intelektuálni. Sorrentinovi to vyšlo a film zaujal cieľové publikum. V istom zmysle ide o mestskú väčšinu dneška. Hrdia sa odlišnosťou od publika masovej zábavy. Majú prehľad v umení, psychológii, ekonómii času i živote. A zbožňujú Veľkú nádheru. Ale o čom bol film vlastne? Pripomínal návštevu galérie s pár vynikajúcimi kúskami a priemerným zvyškom. Disko párty, vibrujúca umelkyňa, analýza pokrytectva spisovateľky - aktivistky, botulotoxínový mág a scéna s plameniakmi sú stopercentnými ranami do čierneho. Žiaľ zvyšné ponímanie atmosféry mesta, jeho skvostnej architektúry, prchavých pohľadov do záhrad kláštorov v atmosfére sarkastického bilancovania vlastného života je neobratné. Od Felliniho na míle vzdialené. Pripomína mix video sprievodcu pre scestovaných (hľadajúcich iné ako prevarené pamiatky) a obratne sprdávajúceho filozofovania o živote, priateľoch a blízkych až po mediálno - zábavnú scénu. Hľadajúce záblesky šťastia v úprimne žitej duchovnosti, vrúcnych objatiach, dotykoch priateľstva a premýšľaní.Nie je to jasné? Nie je to presne k čomu nabádajú cvičebnice o šťastí či powerpointové prezentácie s poučnou príhodou? Mysli na maličkosti života, vrúcne miluj, nehromaď majetky, ale zážitky! Respektíve hromaď majetky, ale len aby si nimi získal Plnohodnotné zážitky a skutočné Emócie! (12.02.2014)

V kategorii filmu "trvam 142 minut, chci bejt zaroven o vsem i o nicem, proto obsahuju zivou zirafu, novinarku, co je trpaslice, infarkt japonskyho turisty a monogy typu "jim korinky, protoze koreny jsou v zivote dulezite" to u me stoji hodne vysoko, protoze je to zaroven moc a moc vtipny a trefny a zabery na mesto rim jsou tak kulervouci, ze bych si jel chtel printscreenovat a pak si z nich delat velkoformatovy plakaty do pokojicku. to dokazal jen fellini, hillary duff se o to v italskych prazdninach marne pokousela. 90% (12.10.2013)