Titanic: Krv a oceľ

Keď príde reč na "nepotopiteľný" zaoceánsky parník Titanic, väčšina ľudí pozná iba tragický koniec jeho prvej plavby z anglického Southamptonu (respektíve severoírskeho Belfastu) do nikdy nedosiahnutého New Yorku. Príbeh tejto snáď najznámejšej lode histórie sa však začal písať už niekoľko rokov pred jej potopením sa v Atlantickom oceáne. A práve to, čo sa odohrávalo medzi spojením prvých oceľových platní a vyplávaním na otvorené more, sleduje koprodukčný seriál z roku 2012, režisérsky vedený Írom Ciaranom Donnellym. Lepšie povedané, aspoň by to sledovať mal, pretože sa tak na prvý pohľad tvári, čo môže diváka poriadne zmiasť. Príbeh tejto dvanásťdielnej minisérie totiž veľmi rýchlo odhaľuje, že Titanic a jeho výstavba ako také sú iba akýmsi pozadím celého diania, pričom v popredí sa nachádzajú úplne iné témy a dejové zápletky. Tieto sa z veľkej časti týkajú najmä írsko-britských vzťahov, konfliktu medzi katolíkmi a protestantmi či otázok vysťahovalectva, respektíve prisťahovalectva. Ako námety pre samostatné projekty by tieto témy istotne neboli zlé, ak im je však v seriáli o Titanicu venovanej viac pozornosti než samotnému Titanicu, niečo zrejme nebude v poriadku. Je pochopiteľné, že aby mohol dobový výpravný seriál fungovať, musí byť zasadený do kontextu doby a kontextu udalostí obdobia, v ktorej sa odohráva. To sa tejto minisérii, pravda, darí veľmi dobre. Výprava, kostýmy aj celková atmosféra sú na kvalitnej úrovni. Avšak kontext a kolorit, ktoré majú byť iba doplnkom, nemôžu prevyšovať hlavný námet. A to sa v tomto prípade, bohužiaľ, deje, čo rapídne znižuje divácky pôžitok z celého seriálu. Ak má niečo vo svojom názve Titanic, divák očakáva, že bude Titanicu venovaná omnoho väčšia pozornosť, než akej sa mu dostáva v tomto prípade. Namiesto toho okrem už spomenutých tém divák sleduje napríklad milostné vzťahy medzi postavami alebo intrigy pri kupovaní zbraní a organizovaní oslobodzovacieho hnutia. Do toho sa kdesi medzi rečou sem-tam spomenie, že sa v dokoch stavia Titanic. Ďalším problémom - nie síce takým veľkým ako príbeh, ale predsa - sú postavy. Tých je na minisériu snáď až príliš veľa, čoho dôsledkom je fakt, že niektoré z nich hrajú "druhé husle", respektíve rozvíjajú príbehové línie, ktoré by v seriáli vôbec nechýbali, ak by neboli jeho súčasťou. Rovnako je v prípade niektorých z nich problematická ich charakterová plochosť alebo neschopnosť zapôsobiť na diváka. Druhý spomenutý faktor sa týka napríklad aj hlavnej postavy Marka Muira/ Marcusa Maloneho, ktorého stvárňuje až roboticky pôsobiaci a emočne nezainteresovaný Kevin Zegers. Do seriálu nepríliš pasuje aj zapojenie talianskych protagonistov, aj keď čo sa hereckých výkonov týka im niet čo vyčítať. Titanic: Blood and Steel je zaujímavý svojím námetom, ktorý sa snaží sledovať príbeh Titanicu z opačného konca dejinných udalostí spojených s touto loďou. Bohužiaľ, nápad samotný je lepší ako samotná realizácia. Aj napriek tomu, že dobová výprava a zasadenie do obdobia začiatku 20. storočia sú divácky atraktívne, seriál v konečnom dôsledku úplne nespĺňa to, čo sa od neho očakáva. A to najmä keď dôjde na príbeh, čo predstavuje naozaj veľké mínus. Úprimne, vždy je veľká škoda, keď niečo na papieri vyzerá skutočne sľubne, ale vo finále je sklamaním. A práve táto miniséria je toho príkladom par excellence. Odhliadnuc od príbehu, technická stránka je vyhovujúca, natočené je to pekne, obstojná je aj CGI grafika. Pochváliť možno aj priam až epicky pôsobiacu opening znelku. (01.02.2022) (menej) (viac)