Dáždnik svätého Petra

Slovenský Hoax, alebo čo dokážu dedinské reči. Dáždnik svätého Petra je veľmi príjemnou komédiu 50 rokov. Oproti ostatným komédiám, ako je napríklad Katka, je ukrátená o ideológiu a tým sa stáva znesiteľnejšou a menej trápnou. Vtipy vychádzajú hlavne vďaka dedinským typom, ktoré hrajú samých seba - podobnú podobu má aj Trošková trilógia Slunce, seno... Všetko je to obalené v mierne rozprávkovom háve, kde sú všetci ľudia dobrý a všetky nedorozumenia sú hneď vyriešené, bez toho aby niekto utrpel ujmu na zdraví. Aj keď je to priamočiare, veľmi dobre sa na to pozerá. Dvojica režisérov Pavlovič a Frigyes dokázali skomponovať dômyselnú dramatickú výstavbu deja, kde sú nám informácie aj zápletka podávaná postupne, vďaka hlavným hrdinom, ktorý ju rozvíjajú. Dej nespomaľuje, mení prostredia a za každou vážnou scénou nasleduje niekoľko vtipných. Vďaka farbe máme možnosť sledovať Tatry a malebné slovenské dedinky a prírodu, čo nám na jednu stranu pripomína časy dávno minulé aj to ako sa vtedy žilo - s týmito témami neskôr pracovali aj iný Slovenský režiséri ako napríklad Martin Ťapák, ktorý si tu strihol malú úlohu sluhu. Veľmi príjemne som sa bavil. A čo je dôležité, Dáždnik svätého Petra je dôkazom vyspelosti Slovenskej kinematografie tých časov a dôkazom schopnosti spolupracovať s inými krajinami. 80% (12.01.2012)

Překvapivá kvalita. Velmi příjemný slovensko-maďarský film ukazující lidskou (lidovou) povahu dobrotu, chamtivost, víru, závist, pověrčivost, lásku, sílu a jeden "zásah z nebes". Krásná slovenská příroda, život na vesnici i život středních vrstev, místy krásné vtípky. ■ "To je ten gregorovičov pankhart." ■ Po druhém vidění: Stále mám pocit něčeho výjimečného. Pohlednice ze staré doby, která však současně funguje jako film. Jemný humor. Celkově velmi milé. (17.02.2013)

Naivné herectvo aj naivný príbeh zodpovedajú roku vzniku filmu, menej už trochu neprirodzené a príliš saturované farby, ktoré do čiernobieleho filmu pridali reštaurátori. Pohľad na nádhernú modrú oblohu a sýtočervený dáždnik poteší oči a ucho zase ľúbozvučná slovenčina staršieho vydania. Dedičstvo rozháda slušnú rodinu tak, že nakoniec prídu na rad až sekery a z nábytku zostanú iba triesky. O dáždnik v dedičstve záujem nie je a ten sa stane zvláštnou zhodou okolností zdrojom zázrakov a uctievanou relikviou v malej dedinke. (27.01.2014)

Miestami celkom pekná komédia, no podľa mňa je to skôr taký obyčajný ľudový film o poverčivosti a naháňaním sa za majetkami u bežného ľudu. Mnohé vlastnosti sú tu pekne parodované, no podľa mňa sa do tých dedinských rečí málo pustili, lebo ešte dnes vídam úplne banálne nezmyselné klebety a presadzovanie zlých vlastností u ľudí, u ktorých by som to popri iných ľuďoch nepovedal a to sa filmy kedysi spolupodieľali na vývoji národa, takže keby správne zaťali, mohli sme sa vyhnúť aj iným veciam. O ľudovej hlúposti teda dobré, no mierne. Inak už mi lezie na nervy to označovanie ľudí ako Gregorič, pôvod to má u južných Slovanov, takže by to malo byť Gregorić, poslovenčené to píšeme Gregorič, pomaďarčené Gregorics, raz mená prekladáme, raz nie, raz im pridávame koncovku ová, raz nie, proste viditeľný chaos. Ale späť k filmu. Bol nenáročný, nebol prehnane dlhý, proste v mnohom taký starosvetský film, ktorý si aj farárov zobral na mušku, ale tak neohúril a ani nesklamal, takže tri hviezdy mu právom odo mňa patria. (04.07.2013)

Filmová konzerva starých časů. Zatímco u nás se v 50. letech točily toliko budovatelské filmy, Slováci a Maďaři si střihli dobově výpravnou antináboženskou satiru, v níž náboženství je prezentováno jen jako soubor pověr (v tomhle rysu to připomíná povídkový film O věcech nadpřirozených shodou okolností rovněž z roku 1958) a lásce k Bohu je nadřazena láska partnerská/manželská... Pro mne coby českého diváka jde o film skoro až exotický... (16.11.2022)