Post Tenebras Lux

Reygadas není Tarkovsky. Vyprázdněné pozérské nic, slepenec sic vizuálně podmanivých záběrů, kterých spousta přebývá nebo naopak chybí. Nejsilnější z celého snímku je úvodní scéna, kterou lze považovat jako slušnou poctu právě Tarkovskému, ale zbytek filmu je natolik jak obsahově tak vizuálně odlišný od koncepce toho, jak k filmu přistupoval Tarkovsky, že o nějakém srovnávání nemůže být řeč. Jestli jsou Tarkovského filmy spirituální zážitek a člověk je musí prožít, zde jsem nic podobného nepociťoval a spíš jsem se celou dobu nudil. Stopáž potom zbytečně přepálená. Snímek toho chtěl říct mnoho, ale neřekl vůbec nic. (15.04.2013)

Originálně koncipovaný poetický artový film, který pro svou bizarnost skutečně není pro každého. Vyniká sice brilantní kamerou s mimořádnou mizanscénou a vůbec tvorbou obrazové stránky, ale výsledný dojem je pro běžného diváka velmi rozpačitý až nudný a určitě pro mě není na víc než jedno zhlédnutí... 60 % (04.09.2017)

Mexičania milujú deti, sex, prírodu, čiže sú takí istí, ako všetci ostatní. Len s tými psami je to zložitejšie, my sa s nimi hráme, oni do nich kopú. Aký je rozdiel medzi pseudoartom a jasným umením, čo je to symbol a metafora a čo iba obsahovo vyprázdnený obraz, to skutočne záleží iba na optike toho- ktorého diváka, ale najmä by to mal vedieť samotný režisér a sprostredkovať to tak, aby divák vedel, že keď bude jeho dielo rozoberať, tak na niečo zaujímavé príde. Post tenebras lux je exemplárny prípad na rozdelenie divákov do dvoch skupín. Mám pocit, že aj keby ten subjektívny pohľad bol skutočne satanov a vo filme by som rozšifroval všetky náboženské symboly, tak emocionálne by som nebol o moc viac pohnutý, ako teraz. Takže výsledok označujem za zaujímavý experiment. (26.03.2014)

Post Tenebras Lux. Po temnote prichádza svetlo, pričom práve tesne pred úsvitom býva temnota najväčšia. Aký hlboký dokáže byť Tvoj smútok, taká veľká dokáže byť Tvoja radosť. Je toto kód dotyčného filmu? To neviem, ale úvodnú scénu s malým dievčatkom na lúke pred búrkou zaraďujem medzi najlepšie v poslednom období. A to nielen vizuálne, ale aj pocitovo. (11.02.2017)

Poetické filmy mám veľmi rád, často sa síce hanobia tým, že nemajú nejaký pevnejší základ v deji a je akože jedno, čo tvorca nasníma pretože pseudo-inteligenti im to budú vždy žrať a honosiť sa, že sú niečo viac ako konzumný diváci ale je to (aspoň po väčšinou dúfam) absolútna kravina. Nepodarených pokusov o niečo myšlienkové a vnútorne silné som už zopár videl, aj z našich vôd, a kto na to proste nemá alebo, som mal niekedy pocit, že to robí z vyššie písaných dôvodov, tak čo narobím, nech si hovorí kto čo chce, tieto filmy, ako aj táto Mexická dráma, sú pre mňa duševnou očistou. Ide o veľmi krásny film v ktorom ma dojala hneď prvá scénka, ak som to správne pochopil, tak v nej sníva malé dievčatko o tom ako sa prechádza zo svojimi psami po ich lúke. psi na ňu dávajú pozor rovnako ako na dobytok. Po chvíľke však prichádza tma a búrka a ona začne hľadať svojich rodičov a brata, no tí sa neobjavujú. Že by náznak nočnej mory? Ale je to vlastne jedno keďže sa snímka v tomto momente dostáva do bdelého stavu. Načrtnutý príbeh rozpráva o jednej mladšej rodinke ktorá sa presťahovala do Mexika. Patria k tým majetnejším, majú pozemky, zvieratá a tak, a ako inak, zamestnávajú pôvodných obyvateľov, chudobných Mexičanov. Tí im luxusný dom autá a vo všeobecnosti jednoducho všetko závidia, takže nečudo, že na konflikt medzi domácimi a prisťahovalcami netreba dlho čakať. Snímka je nakrútená vo formáte 4:3. Zaujímavé je na tom však to, že väčšina obrazu je v kruhovom tvare a to ostatné okolo je tak čudne rozmazané. Možno to bude tým, sú to iba moje dohady, že sa pozeráme na film očami Satana. V snímke sa objaví dvakrát ako s nejakým kufríkom vchádza do vnútra domu. Myslím si, že tým sa sleduje náročná životná cesta postáv. Herci, hlavne tí detský boli famózny. Nemyslím si, že mali viac ako 4 roky, preto som nedokázal pochopiť ako sa tak odviazane dokázali správať pred kamerou, bolo to fakt neuveriteľné, povedal by som prakticky nemožné. Až neskoršie som sa dočítal, že to boli vlastne deti režiséra, a mnohé scénky sa natáčali uňho doma, preto dokázali "hrať" samých seba. Nech to je ako chce ide o vizuálne a myšlienkovo nádherný film, ktorý nepatrí k tým happyendovským, štandardným ani normálnym. Vo svojej originalite ide o neskutočne silný zážitok. (26.02.2016)