Slnko v sieti

New wave, nouvelle vague, neue welle. Nová vlna, v tomto prípade tá československá a film, ktorý stál u jej zrodu. Slnko v sieti rozpráva cez obrazy (trikrát sláva maliarovi Szomolányimu, jeho kompozície, detaily a odrazy sú dokonalé), striedajúce sa v miestami takmer frenetickej Uherovej strihovej skladbe. Režijné vedenie nehercov nemá jedinú chybu, jednoduchý scenár bez jasne ukotveného jednoliateho príbehu, ktorý nahrádza rozprávanie vo viacerých líniách a striedanie motívov z rozličných okruhov sociálneho kontextu (láska, rodina, cesta za prácou, vzťahy na družstve, politická situácia) je humorne pravdivý a tragicky bezstarostný (alebo naopak?). Hľadanie a spoznávanie vo vzťahu, romantická atmosféra dunajskej prírody, naštrbené rodiny, ktorým niečo bolestne chýba, ostrý kontrast mesta a vidieka, vôňa sena, opojnosť zvodov, lož a sebaklam. Autentická dokumentácia jedného márnivého leta, jedného vzťahu a dvoch ľudí, väznených v sebe samých. Tak nádherne rozprávajúci, obrazovo lyricky naratívny film, ktorý sa nesnaží niečo násilne podsúvať si svoje výsadné postavenie v rámci československej a slovenskej kinematografie (podobne, ako aj niektoré ďalšie Uherove filmy) zaslúži. Najfarebnejší čiernobiely film všetkých čias. 100% (07.08.2014)

V dnešní době již trošku neprávem pozapomenutý titul, ale fajnšmekři vědí o tomto drahokamu své. Film, který inspiroval celou jednu generaci filmových tvůrců a odstartoval česko(slovenskou) ´Novou vlnu´. Vizuálně podmanivý, kdy kamera čaruje i při snímání zdánlivě obyčejných panelových dojmů s hustým „lesem“ televizních antén, scéna zatmění slunce je pak až děsivě krásná. A vše podbarvuje lehce industriální hudební podkres, s disharmonickými prvky, který co do odvážnosti a zvukové nadčasovosti předběhl dobu o několik desetiletí. Zeljenka byl zkrátka takový slovenský Zdeněk Liška, byť o několik levelů méně autorsky potentní. A ta ústřední herecká dvojka, s roztomilou slangovou mluvou a přirozeným herectvím, tomuhle filmu dodává pocit žádané autentičnosti. Na LFŠ před několika lety, na velkém plátně, to byla vychutnávka par excellence. (20.06.2015)

Film ktorý pre mňa znamená toľko ako pre slovenskú kinematografiu. Neskutočne nádherný film , ktorý je dokonalý práve tým ako je natočený a ako je nasnímaný. Každé z troch prostredí ktoré sa tu nachádza je vizuálne úchvatné a to všetko vďaka szolományiho kamere. Uher si pomáha rýchlímy prestrihmy. Fotografickými scénami a určitou umeleckosťou ktorá tento film povyšuje na umelecké dielo. Jeho rozhovory na streche majú naivný charakter a pomaly sa rozvíja príbeh lásky medzi fiolom a bellou. Dedina kde fiolo brigáduje dotvára neskutočný kontrast medzi hektickým mestom a chamtivosťou , kde šťastie je cudzie slovo. Roman ešte ako mladý frajer, ktorý predstavuje všetko čím hlavný hrdina pohŕda. Celkové rozdieli medzi dedinou a mestom sú tak krásne dotvorené že až rozumieme fiolovi keď chce radšej zostať na dedine. No a bitúnok na dunaji predstavuje jediné pokojné miesto v celej bratislave kde hlavný hrdina prichádza aby mohol byť sám so sebou a pritom stretáva so starým rybárom ktorý jediné čo chytí je slnko. Pre mňa sa jedná o dokonalý film ktorý ma dojal svojou vizualizáciou aj spôsobom akým bol rozprávaný a práve TO z neho robí film ktorý hravo zmetie VŠETKY české filmy do vrecka. TAKTO sa robí umenie. (11.10.2008)

Slnko v sieti vůbec není takový „ridky" snímek, jak by se mohlo povrchově zdát, ale je „senziš" a „bezviš". Jen musí „našinec" přijmout určitou vnitřní rozpolcenost hlavních charakterů, aby se mohl svézt na této první československé vlně. A Slovensko pak už mnoho větších titulů ve své klenotnici nemá. (25.11.2021)

Cinematik report: Kameraman Stanislav Szomolányi uviedol na festivale Cinematik film na ktorom spolupracoval s režisérom Štefanom Uherom Slnko v sieti. Umelecký poetický film plný úžasne kompozične nasnímaným obrázkov prešiel prednedávnom reštauráciou kópie starej 50 rokov. Lyrický príbeh strhne svojím prevedením aj dnes a neraz prekvapí nejakým tím dialógom, či slovnou vychytávkou. /videl v kine: 80%/ (videl na festivale Cinematik 2012) (14.09.2012)