Červené víno

Slusny film o mladom cloveku Urbanovi /Stefan Kvietik - Boxer a smrt, Medena Veza/, ktory mal v mladosti kopu idealov, optimizmu a bol aj patricne pracovity. Behom casu sa z neho stal zlomeny, apaticky clovek. Slusny namet, herci ako Dusan Blaskovic /Na pochode sa vzdy nespieva/ fajn. Ale Lettrichovu detektivnu trilogiu Smrt Prichadza v dazdi - Vrah zo Zahrobia - Volanie demonov mam predsa o cosi radsej. 69 % (07.11.2013)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

Hodnotenie trojdielnej verzie. Musím uznať, že takto nakrútený slovenský film mal u mňa naozaj minimálny potenciál ma baviť. Pretože slovenské filmy, a kór filmy o vinohradníctve, vôbec, ale vôbec nemám rád. Ale tento film sa mi naozaj z veľkej časti páčil. A je to pravdepodobne tým, že som čítal knihu od Františka Hečka. Na jednu stranu ma to bavilo preto, pretože som čítal knihu a v príbehu som sa ľahko orientoval, nemal som ani problémy z postavami, respektíve s ich predstaviteľmi, len na zopár výnimok. A spracovanie bolo aspoň scašti také, aké som si to pri čítaní predstavoval, což je ďaľšie plus. Na druhú stranu sa mi nepáčil fakt, že tvorcovia jednoducho odflákli tú časť deja, kde Marek Habžda chodí do Vinohradníckej školy, pretože o tom som vo filme počul asi tak 3 vety, zatiaľ čo v knihe boli o tom celé kapitoly, desiatky strán, tuto nič. Dej sa teda logicky zameriava len na Vlčindol a rozhodne by nakrútenie časti Markova štúdia vo Východnom meste neuškodilo. Ďaľšou časťou, s ktorou som bol vrcholne nespokojný, bol ten záver. Jednoducho natlačený do piatich minut, zatiaľ čo v knihe to bola moja najobľúbenejšia časť, tady toto sa jednoducho nedalo. Ak by som mal hodnotiť kvalitu všetkých troch dielov, musím uznať, že najvydarenejšou časťou bola druhá, ktorá zachytáva obdobie prvej svetovej vojny. Táto časť bola v knihe ozaj krutá a vo filmovej verzii nebola vôbec špatná. Rozhodne veľkú pochvalu zasluhuje herecké obsadenie, ktoré je naozaj výborné a za to som spokojný. Štefan Kvietik ako Urban Habža, či Emília Vášáryová ako Kristína boli jednoducho bezchybní a do úlohy presne sediaci. Rozhodne aj duo Silvester Bolebruch a Šimon Pančucha (nehorázna sviňa) stvárnení Karolom Machatom a Júliusom Vašekom boli excelentní. A vlastne všetci herci svoje postavy výborne zahrali a ja som sa počas tohoto filmu veľmi bavil, ale jednoducho som čakal, že to bude obsiahlejšie, i keď chápem, že ak by to mala byť dopodrobna prenesená kniha na filmové plátno, ten film by musel mať aspoň 6 hodín, či nie viac. Aj tak, čiastočné sklamanie, no zároveň aj potešenie z toho, že v slovenskej tvorbe sa nájde kvalitný film (tých je síce viac, ale hlavne taký, ktorý ma zaujme) a tým Červené víno rozhodne je. Silnejšie tri hviezdičky a spokojnosť. /70%/ (05.01.2011)

Perfektné filmové spracovanie románu "Červené víno", od spisovateľa Františka Hečka, je veľmi cenným pokladom slovenskej kinematografie. Trojdielna televízna séria zachytáva neľahký život Urbana Habdžu a jeho rodiny. Z mladého pracovitého optimistu sa časom pod vplyvom nepriazne osudu, ľudskej zloby a dramatických politických udalostí stane apatický, zlomený človek. Prišiel o všetko. O ideály i majetok. Svoj sud trpkého červeného vína vypil až do dna. Postavu Urbana Habdžu dokonale stvárnil charizmatický Štefan Kvietik. Ale aj ostatní herci boli úžasní. Tak isto aj hudba, strih, kamera a réžia. Slovenská klasika. **** (31.05.2013)

Prvý diel s trochu pomalým dejom, ale v druhom už nie je núdza o dramatické situácie z dediny na pozadí vojnového odobia. Tretí diel, povojnový, sa venuje aj deťom, ktoré vyrástli, a majú svoje vlastné osudy spojené so školou, prácou a láskou. Kolektivizácia, voľby a ďalšie politické radovánky mi do filmu akosi nesedeli. Všetci herci podávajú bezchybné výkony, dedinské prostredie a atmosféra sú vytvorené dokonale. Vo filme je dostatok minút aj na román, na vývoj postáv a množstvo udalostí, ktoré treba zachytiť v dlhom časovom období. –––– Vojnu trafil šľak. –––– Pi, kartuj, bi ma, len ľúbiť ma neprestaň. (01.01.2014)