102 minut, které změnily Ameriku

Vedle všech senzacechtivých příspěvků k tématu 9/11 je 102 minut zástupcem naprosto jiného dokumentárního konceptu, který působí v konečném důsledku mnohem realističtěji a přítomněji než zmíněná konspirační odnož. Za obdiv stojí hlavně snaha držet se reálnočasového konceptu po celou dobu (proto je pro každou událost, jež známe z desítek různých pohledů vybrán pouze jeden jediný), impozantní zbytek je hlavně zásluhou duchapřítomných účastníků. Mimochodem: autoři stejných prostředků využili při dokumentaci atentátu na JFK, který je údajně také výborný, přestože 60. léta byla teprve začátkem televizní technologie. 85 % (18.12.2011)

Dneska je to 15 let. Pamatuju si ten den dodnes a ten pocit mám uložený jako nejsilnější v reakci na dění ve světě, co jsem zatím kdy zažil. 102 minut syrovým stylem ukazuje situaci v ulicích - paralyzovaný, zmatený a vyděšený New York. Mrzí mě, že dodnes narážím na idioty a nuly s hlavou plnou kravin a konspiračních teorií. Silně znevažující... (11.09.2016)

Viac ako rozbor udalostí okolo pádu WTC, je to ukážka americkej mentality. Niečo buchne a všetci okamžite bez dôkazov hovoria o terorizme, o tisíckach obetí, o najväčšej katastrofe na svete, o tom, že tí čo to pôsobili si nezaslužia žiť a treba ich popraviť... Vyzerá to, že Bush vlastne nemal na výber a musel rozpútať nejakú vojnu, aby upokojil spoluobčanov. Inak je to neskutočne nudné a dlhé, spoliehajúce sa na emócie samotnej udalosti a nemá to v sebe nič z filmového umenia... Jediné, čo prekvapí je kvantum technicky kvalitných záberov, najkritickejšie momenty však neuvidíte... (29.10.2010)

Dokument zobrazujúci reakcie očitých svedkov, ktorým sa podarilo zachytiť okamihy, ktoré (či už si to niekto pripustí alebo nie), navždy zmenili dejiny ľudstva. Divák by mal vedieť, že sa nezaoberá oficiálnou správou z vyšetrovania, ani inými teóriami, ktoré by ju vyvracali. Bez ohľadu na to čo si o tejto udalosti myslím, veškerý cinizmus skrátka musí stranou. Toto v očiach, srdci, či duši obyčajného človeka proste zostane navždy. Keď si spomeniem na ten deň, je mi fakt ťažko. Keď toto s nikým nezamáva, tak už naozaj neviem čo. Napriek tomu, že je to tragicky smutné, neodpustím si poznámku smerujúcu k slovnému spojeniu, ktoré sa v Spojených štátoch po uplynutí niekoľkých rokov od WTC medzi obyčajnými ľuďmi rozmohlo najviac: "Inside Job". Či už niekto oficiálnej správe z vyšetrovania verí alebo nie, toto je holý fakt. Ľudia nie sú hlúpi. Len sťažka uveria tomu, že sa pas pilota jedného z lietadiel našiel nedotknutý, pohodený na ulici pod WTC. Že údajný pilot počas kurzu na lietanie nevedel ovládať ani len práškovacie lietadlo. Že sa takmer 80% ľudí, údajne zodpovedných za teroristický útok postupne začalo ozývať, pričom žiadali vysvetlenie, z akého dôvodu sú spájaný s danou tragédiou, keď žijú vo svojej krajine usporiadaným životom. Že existuje mnoho svedkov, ktorí tvrdia že lietadlá, ktoré vrazili do budov boli bez okien, vojenské, žiadne bežné linky. Len málo kto vie, že obdobný záber vysielala aj samotná CNN, pričom slová ich redaktora sú tak veľavravné, že nepotrebujú žiadny komentár. Ozaj si niekto myslí, že by niekto ako Bin Ladin, mohol zo skál, v deke zabalený, točiac sa kamerou s 2 mega pixelmi, podieľať na tak ohavnom čine? A keby aj. Že by mu to len tak ľahko prešlo? Že najstráženejšia krajina tohto sveta so svojimi ozbrojenými silami nijak nezareagovala? Že prezident USA miesto okamžitej reakcie pokračuje v čítaní rozprávky malým deťom v škôlke? A to by som sa tu mohol rozpísať o histórii americkej politiky, a množstva iných "dôkazov" ako demolácia, no to by zrejme znevážilo tento dokument, ktorý je predsa len v prvom rade venovaný množstvu nevinných ľudí, ktorí doplatili na ..... (19.11.2016)

Události z roku 2001 mě nepřestanou fascinovat. Jen nad faktem, že to bylo skutečné zůstává rozum stát. Jenže tady jsem se nedozvěděl téměř nic. Není to ani tak dokument, jako souhrn toho všeho, co se událo. Jenže bez přidané hodnoty (srdceryvné hovory s rodinou jsou prostě americký kýč). Nejsilnější události tu chybí, což mi prostě kazilo dojem a nic ve mě nezanechalo. (09.05.2019)