Bestie bez vlasti

Bože, to zas bol film. Fukunaga mi asi chcel povedať strašne dôležité veci o vojne. Ako Mr. Pip s Hughom Lauriem. A ako Mr. Pipovi, ani jemu sa to nepodarilo. Ale čo mi vlastne chcel povedať? Že vojna je zlá? Že spolu s ňou prichádza šialenstvo? Že existujú detskí vojaci? To som dávno vedel a Cary k tomu nič nové/svoje/originálne nepridal. Len kĺže po povrchu a nie je zaujímavý. Iba minimum krát šokuje (mačeta). Po vizuálnej stránke to nie je najhoršie a detskí herci fajn (vrátane záverečného monológu pred „psychiatričkou“). Ale napríklad Idris Elba bohužiaľ pokračuje v úspešnom zošupe kedysi fenomenálnej kariéry. Hrá totálneho hajzla, tvorcovia sa ho ani len nesnažia čo i len na sekundu poľudštiť. Napriek tomu bol za svoj priehľadný, povrchný, suchý, nudný a neoriginálny prístup nominovaný na Zlatý glóbus. Nepresvedčivé, nudné a dlhé. Nebavilo ma to. (02.12.2016)

Beasts of No Nation mají největší problém se svou fiktivností, z níž potom pramení slaboučký příběh, který je v celé své délce vlastně jen nakouknutím někam do Afriky a jejích barbarsko-válečných zvěrstev. Účelové? Zcela jistě. Znepokojující? Oproti konkurenci nikoliv. Ano, jedná se o drsný snímek o dětských vojácích, ale o nic nového pod sluncem nejde a kdo má trochu nakoukáno, nemůže být mixem bezkonkurenčně dokumentaristicky alarmujícího Hotelu Rwanda a Města bohů nijak zaskočen. Nerad bych opomněl ve výčtu taky Nepohodlný Diamant, protože všecky zmíněné jsou o větší, či menší kus lepší než BoNN. 69% (26.10.2015)

Jste-li slepí, je tu brail. Jste-li hluší, je tu znaková řeč. Jste-li emocionální roboti, je tu Beasts of No Nation...film, který vám neustále sděluje, jak se máte cítit. A navíc vás na rozdíl od normálního diváka nebude rozčilovat fakt, že všechna ta hluboká moudra padají z klučiny, co se sotva naučil mluvit. (25.11.2015)

Tak som sa zase tešil zbytočne. Čakal som riadny náhul násilia a zverstiev od ozbrojených čokolád, a pritom som dostal rektálnu sondu do života osirelého mláďaťa, ktorý vo svojom vnútri bojuje s prehnanou inteligenciou na africkeho primáta. A pritom to začínalo tak sľubne... Všetko šlo krásne až kým sa zase raz neprejavili nejaké tie Oscarové ambície a teda bolo nutné zakombinovať do deja filozofické kokotiny. Plusom filmu však je, že pôsobí realisticky a drsne. Problémom je, že táto surovosť a reálnosť je prevažovaná už spomínanou nudou. No jo...v súčasnej liberálnej dobe nás treba presvedčiť, že vlastne aj ten 12 ročný pologramotný primitív s 30timi zárezmi na pažbe, má vlastne výčitky svedomia a zaslúži si druhú šancu na šťastný život. Čo sa stalo v poslednej dobe s filmami, ktoré sú dobré a pritom sa nesnažia o nejaké morálne poučenie ? (21.10.2015)

Jediný spôsob ako nebojovať je byť mŕtvy... Autentický príbeh, ktorý má však obrovskú chybu, že nie je zasadený do žiadneho konkrétneho reálneho prostredia. Tá neurčitosť bola určite cielená, ale keď ide o takýto typ vojnových filmov, tak oceňujem, keď sa to celé odohráva v nejakom určitom priestore a čas (alebo aspoň približnom). Čo sa týka filmu, očakával som od toho o kus viac (hlavne kvôli premrštenému hodnoteniu). Ale v konečnom dôsledku to bolo v niektorých fázach naozaj zbytočne naťahované a vyplnené zbytočnými scénami dlhých prestreliek a pochodovaním džunglou. Príbeh o osude malého Aguho mal na môj vkus až príliš málo zlomov (vlastne len dva), a tak mi to prišiel napokon celý film relatívne jednotvárny - aj keď mal aj svoje silnejšie fázy, no tých bolo žiaľ na tú dĺžku filmu dosť málo. 3* sú tak akurát. (22.10.2015)