Domov snů

"A 2007's survey shows that the average monthly income of Hong Kong people is HK$10,100. But there are still 24 % people not up to that line yet. Since the handover, Hong Kong people's income has increased by 1 % . But in 2007 alone, house prices shot up by 15%. In Hong Kong, a flat of 600square feet costs more than HK$7 million. Flats with harbour view can reach HK$30,000 (US$3,200) per square foot. In a crazy city If one is to survive, he's got to be more crazy. This is based on a true story.“ Takto začína najnovší prírastok do ázijských hororových vôd, tento krát made in Hong Kong. Je pravda, že vlna ázijských hororov má svoju najúspešnejšiu dobu už dávno za sebou a dovolím si dokonca tvrdiť, že za posledné dva roky nás ani tie najproduktívnejšie krajiny ako Južná Kórea, Japonsko, Čína alebo Thajsko nezásobujú veľmi kvalitnými hororovými snímkami. Dokonca aj ich početnosť v tamojších kinách rapídne klesá. O to viac potešil nenápadný snímok akým je Dream Home. Na diváka tu nečaká žiaden duch s čiernymi dlhými vlasmi, ktorý by vyliezal zo studne alebo z postele. Dream Home je slasher ako sa patrí. Pojednáva o žene, ktorá v dopoludňajších hodinách pracuje v Call Centre jednej banky a po večeroch zase ako predavačka kabeliek. Býva v malom byte so svojím chorým otcom a bratom. Jej predstava o bývaní je však úplne iná, a preto si vysnívala jeden rozsiahly byt s výhľadom na more. Predstava o jeho získaní je však o niečo odlišná od bežnej kúpy. Vo filme sa prelínajú viaceré časové obdobia. Hlavná línia sleduje vraždiacu beštiu, ktorá nemá zľutovanie pred ničím a pred nikým. V tej druhej sa divákovi postupne odhaľuje motív jej činov, sociálna situácia a pod. Od hororu tak film miestami skĺzal až k sociálne dráme. Hlavnú postavu vidíme ako tvrdo pracujúcu ženu, ktorá strieda dve zamestnania, aby si našetrila na byt, vidíme jej pokus o získanie hypotéky, nevinné debaty s kolegami alebo s priateľmi, dokonca určitá časť sa zameriava až na jej detstvo. Postupne sa odhaľujú viaceré aspekty, ktoré ju priviedli k rozhodnutiu vraždiť. Samotné prelínanie hororových a dramatických scén však filmu neuberá na tempu, osobitnejší prístup k hlavnej postave dovoľuje divákom preniknúť hlbšie do podvedomia hrdinky a pochopiť jej posadnutosť. Vypätá scéna s umierajúcim otcom sa tak stáva v rámci filmu ako celkom racionálny krok v správaní hrdinky. Nejedná sa len o bezduchú vyvražďovačku, ale akúsi reflexiu súčasnej situácie v Hong Kongu, resp. nedávnej doby 90. rokov, kedy bol Hong Kong poznačený dramatickou výstavbou bytových domov a vysťahovaním viacerých nájomníkov. Aj napriek neustálym flashbackom dokázal režisér vytvoriť film, ktorý drží pohromade. Ak ste niekedy mali pocit, že sa v niektorých ázijských hororoch strácate kvôli častým návratom do deja, ktorý sa stal už predtým, tak tento film Vás presvedčí, že to ide aj inak. Či už sa píše rok 1991, 2004 alebo 2007 divák presne vie, v ktorej časti deja sa nachádza a prečo sleduje to, čo práve sleduje. Je až neuveriteľné ako režisér dokázal skĺbiť dva pohľady na jednu a tú istú hrdinku do takej formy, že jej veríte každý jeden čin aj napriek všetkým nechutnostiam, ktoré svojim obetiam spôsobí. Pokiaľ čakáte slasher po vzore amerických vyvražďovačiek s ratingom PG-13, tak sa odporúčam pripraviť sa na oveľa silnejšiu šálku kávy. Tvorcovia v Hong Kongu neotáčajú kameru inému smerom v prípade krvavých scén a tak si tu môžeme vychutnať naozaj detailné zábery. Ak som dobre počítal, tak obetí by malo byť okolo 11-12, tým pádom o nechutnosti nie je núdza. Prepichnutie hlavy odzadu a následne prerazenie oka je samo o sebe dosť nechutná scéna a to je v tom čase len začiatok filmu. Neskôr vrahyňa svoj nôž smeruje kdekoľvek - rozrezané brucho s vypadajúcimi črevami je len jedna z nechutností, sekať sa bude do všetkých možných častí a údov ľudského tela, dokonca bez ujmy neobišla ani tá časť tela, ktorú si pánske osadenstvo váži najviac. Pokiaľ má niekto pochybnosti ohľadom trikov tak sú naozaj neopodstatnené. Nečakajte žiadne na prvý pohľad gumové figuríny. Film dokonca búra aj také hranice, ktoré si v súčasne svetovej mainstreamovej produkcii asi nikto nedovolí – vražda tehotnej tu je vykreslená bez akéhokoľvek súcitu. Z filmu sa tak stáva oveľa šokujúcejšia záležitosť ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a čím viac sa blíži ku koncu, tým viac naberá na napätí - samotný príchod policajtov do bytu, v ktorom ešte pred sekundou vraždila naša „hrdinka“ je len čerešničkou na torte všetkej tej brutalite a vypätým scénam. Toto naozaj nie je pokus o lacno vyzerajúci splatter s hlúpym vraždením, ktorá má svojou absurdnosťou vyzerať zábavne. Nedávny pokus o slasher z roku 2009 s názvom Invitation Only od kolegov z Taiwanu pôsobí oproti Dream Home, len ako slabý čajíček. Vulgárnejší jazyk a občasný vulgárny humor už len dopĺňajú celkovú drsnosť akou je film prezentovaný. Herci odviedli dobrú prácu – Josie Ho (v Hong Kongu známa prevažne rockovo zameraná speváčka) sa dá bez problémov uveriť ktorákoľvek scéna, ostatní účinkujúci taktiež obstojne stvárňujú svoje postavy, možno prekvapivá je účasť Easona Chana v roli podvádzajúceho manžela, vzhľadom na jeho pôsobenie, čo by najznámejšieho a v súčasnosti najobľúbenejšieho Hong Kongské popového speváka. Takúto spevácku hviezdu a v takejto roli by asi nikto nečakal. Kto však o Hong Kongskej hudobnej scéne nemá ani poňatia, ten si podobné detaily nevšimne a v podstate ich ani nebude riešiť. Aby som to zhrnul... Dream Home je prekvapujúcim prírastkom v sérii ázijských hororov, ktorý sa bez akejkoľvek hanby môže rovnať so snímkami z iných zákutí sveta a dokonca ich aj hravo kvalitou prekoná. Skĺbenie sociálnej drámy a hororu dopadlo na výbornú. Hororov, nad ktorými by ste odvracali zrak kvôli ich brutalite, ale zároveň by diváka donútili zamyslieť sa nad určitými spoločenskými otázkami naozaj nie je veľa. Ja som si naozaj užil každú jednu minútu a po dlhšom čase nemal pocit, že sledujem len bezduchú vyvraždovačku. Tento Hong Kongský prírastok posúva žáner o niečo vyššie. CELKOVO: 4,5* (08.12.2010) (menej) (viac)