Manželstvo po taliansky

Film som nemal hodnotený, aj keď som ho pred mnohými rokmi už videl. Videný súčasnými očami ma už nudil a v niektorých momentoch rozčuľoval. Ak by som mu mal veriť, Marcello by si ani chôdzu kanálmi nezaslúžil. Ale ak to beriem ako chvíľami vtipnú moralitku, tak si tri hviezdičky zaslúži aj po rokoch. (15.12.2009)

Půvabně italské představení - viděl jsem i divadelní provedení Filumena Marturano s výtečnou Stašovou v hlavní roli, ovšem Sophia je jen jedna. A to, s jakou grácií se ve třiceti letech zhostila role trojnásobné matky, je pouze fakt o tom, že to není pouze půvabná, ale i talentovaná herečka. Rovněž tak i Mastroianni po jejím boku působí sebevědomě, zůstává jen otázka, proč se tyto italské legendární filmy odsunuly z televizních obrazovek a dávájí se pouze americké škváry. Jinak opět jsem se přesvědčil, že Lorenka pod vedením De Sicy podává perfektní výkony. (07.12.2013)

Celý film sa točí okolo Sophie Lorenovej v roli šľapky so zlatým srdcom a často je stereotypný ako sa dá od podobného námetu očakávať. Ale i napriek očiprepaľujúcim vnadom sa Lorenovej podarilo poľučtiť svoju postavu a vtiahnuť diváka do trápenia nerešpektovanej ženy. A exceluje. Ostatní herci sú taktiež skvelí. I cez to všetko, niektoré peripetie sú uveriteľné len ťažko, viď Lorenovej starnutie, kde nič nemohlo prekryť jej živelnosť! (21.06.2013)

Jak samotný název snímku napovídá, jedná se o vášnivou lásku, divoké hádky, nemanželské syny.. Sophia Lorenová má v tomto filmu obrovský prostor a pestrou škálu převtělení, od mladinké vyděšené dívenky přes krásnou sebevědomou ženu až po utahanou maminu tří velkých synů („se smrtí na jazyku“) a zvládá to všechno s živelností i elegancí sobě vlastní.. Inu, kdo z vyprávění pamatuje, jak to chodilo v dobách našich dědečků a babiček, nebude se příliš divit a užije si to.. Závěr se slzama mě dojal, zase.. Tedy hodnocení ponechávám tam, kde už roky je.. (30.09.2022)

Snom každej prostitútky je vbehnúť do chomúta niektorému zo zámožných klientov. Niektorým sa to podarí, no veľa ich nie je. V tomto zmysle je Manželstvo po taliansky skôr podobné sociálno-kritickej rozprávke Zázrak v Miláne od tohto istého režiséra, len s chýbajúcim sociálno-kritickým presahom. Skutočnosť, že niekto začne prostituovať totiž nemožno automaticky spájať so sociálnou kritikou, hoci pozadie tejto skutočnosti je pár slovami vysvetlené. V popredí sú totiž vzťahové peripetie jedného páru. Je v nich donchuanstvo mužov, pre ktorých je atraktívna každá sukňa, no do manželstva túžia vstúpiť skôr s nenápadnejším stvorením ako s atraktívnou pobehlicou. Je tam aj večná túžba ženy vydobyť si srdce toho pravého, hoci ten sa vo veľa ohľadoch ukazuje len ako ľavý. Naznačené sú aj problémy s potomstvom, otec je tam často neistý. Ani univerzalita tém naprieč časom nezakrýva fakt, že celý film pôsobí zápletkou ako konštrukt, pri ktorom sa v rámci jednorazového divadelného zážitku môžem síce slušne zasmiať, no optikou filmu, zakonzervovaného časom vzniku, niektoré vtipy a scény jednoducho zastarali práve z dôvodu ich neživotnosti vo filme. Škoda. Námet aj herci sa priam núkali: chceme byť nadčasovou kultofkou! Žiaľ, úcta k divadlu a jeho spôsobu spracovania sa tu stala prednejšou než film. (22.09.2014)