Sovietsky príbeh

Veľmi sporný dokument, ktorý mnohí označujú za nenávistný a propagandistický. Ja si to však nemyslím. Síce nepodáva presné čísla, iba približné, ale tie sa myslím ani nevedia. Feudalizmus, fašizmus, nacizmus, komunizmus a kapitalizmus, či iné "izmy" sú pre mňa zločinné. Majú za sebou obrovské počty obetí a ľudí balamutia ideológiami, mnohí si krutú pravdu často nevedia priznať, ak je príliš tvrdá pochybnosti sa zvyšujú. Pochybovať nie je zlé, ba často naopak, ale treba priznať realitu, tá je krutá. Lotyši sú známi z histórie svojou náklonnosťou k Nemcom, k nacizmu, keďže pobaltské štáty sú bývalé územia Nemeckých rytierov. Taktiež majú ťažké srdcia na Rusov, ešte viac však na komunizmus a Sovietsky zväz. Keby sme však na ich mieste boli my, tobôž Česi, tak by tento film bol niekoľkokrát tvrdší a možno ozaj propagandistický a podnecujúci nenávisť voči Rusom, lebo my Slovania sme voči sebe často ešte horší. Mrzel ma jedine koniec filmu, kde nepovedali druhú stranu mince, že nacionalistické názory v Rusku prežívajú, lebo počet ich obyvateľov klesá, naopak sa rozširujú iné kultúry, iné náboženstvá často násilne, že slová o židovskej mafii boli vytrhnuté z kontextu, lebo židovská lobby je vzhľadom na zisk strategických podnikov a vecí silná, že Putina ako človeka, ktorý drží štát ako tak pohromade onálepkovalo, bez toho, aby mu dalo šancu vyjadriť sa. Avšak mám úctu k obetiam, komunizmus bol pre mňa zločinný režim, film stojí prevažne na silno pravdivých faktoch, je zlé byť ľahostajný k niečomu takému. Paralely sú podľa mňa jasne popísané, problémy s často zamlčovanými zločinmi taktiež. Je smutné, že si ľudia neuvedomujú, že tu nejde o nenávisť voči Rusom, ktorí boli naopak slepými obeťami svojho režimu, použitými ako figúrky, ide tu o odsúdenie niečoho zvráteného, odsúdenie takýchto ideológií. Napriek všetkému zostávam hrdým kresťanom, hrdým Slovanom, človekom ktorý má rád Rusov, Srbov a ostatných, človekom ctiacim si iné národnosti, odsúdzujúcim oslabovanie národných povedomí, najmä Slovanov, ale popritom vážení si svojich dobrých stránok, treba priznať aj tie zlé, kde nemáme byť na čo hrdí. Viete, keby mal byť tento dokument hudobne podfarbený tak, aby ste cítili tú hrôzu ako je to vo filmoch o židoch ako Pianista, Šindlerov zoznam a iných, mnohí by ho nazvali vydieraním, citovým atentátom, myslím, že tu tú hrôzu dali dostatočne najavo tak, ako ju dali. Myslím, že sa tu nejedná o žiadne vydieračstvo, žiadne hrubé klamstvá, skôr si mali dať viac pozor, aby to nepodnecovalo nenávisť. Tento film doporučujem ako doplnok k seriálu Ruská vojna: Krv na snehu, bez toho by ste mohli byť zbytočne zhrození a mnohému nechápať. Ľudia vedia byť manipulovateľní, krutí, bezohľadní, zábudliví, opakujú chyby a k slobode sa stavajú zle. Za komunizmom a nacizmom je treba dať bodku, nesmú sa opakovať a to dobré, čo chceli priniesť, ako rovnosť, či krásu treba zakomponovať do dnešného sveta, kde povýšeneckosť a degenerovanosť mnohým vyhovujú, paradoxne to bolo aj v tých režimoch, ktoré iné hlásali a často iné konali. Pre mňa to nie je propagandistický film, jednostranný skôr, ale on vlastne len ponúka fakty, je to akýsi úder kladivom po ilúzii, ktorý chce ukázať aj čiernu kroniku režimu, na ktorý mnohí spomínajú s nostalgiou ako na časy istôt, či prosperity. To, aby sme však nezabúdali, že sloboda a ľudské práva utrpeli, je silný odkaz. Pre mňa 80%, nie je to dokonalé, ale v dokumentárnom žánri sa to nebálo, budúcim generáciám dalo silný odkaz, že nenávisťou to ísť nemôže, je to veľmi prínosné, netreba zabúdať, aký dlhý čas na tom pracoval samotný režisér, že to boli roky. Účelovosť v tom bola, priniesť aj tú odvrátenú stranu, chcelo by to však ucelený dokument alebo rovno seriál o histórii komunizmu a Sovietskeho zväzu, kde by boli pomenované aj klady. Pre mňa silný film, s reálnym pomenovaním skutočností, ktorý poodhalil prepojenosť zvrátených ideológií a zla v nás. (31.12.2012) (menej) (viac)