Krok do tmy

Znova som naivne dúfal, že práve táto snímka by sa (spomedzi tej hŕstky nových slovenských, ktorých počet za posledné roky našťastie začína stúpať pomerne rýchlo) mohla akosi vryť do pamäte tunajších divákov, že by mohla zapôsobiť, zaujať, potešiť. Ostatne zvolená silná téma o začiatkoch budovania socializmu u nás, prevracanie kabátov viacerých zúčastnených a akési vnútorné vyrovnávanie postáv s traumami z povstavania, tá bola nepochybne dobrým signálom a ohlasovala niečo (snáď) veľkolepé. To sa - žiaľ - nepodarilo stopercentne naplniť, opäť to podľa mňa zlyhávalo na tých, pre slovenskú kinematografiu, už klasických veciach, na ktorých už stroskotali viaceré tuzemské snímky. Nemám síce žiadne informácie o rozpočte tohto počinu, avšak miestami mi to pripadalo lacné, čo nepochybne len a len uškodilo. Jasné, žiadnu výpravnú a megalomanskú sľasť pre oči sa ani čakať nedalo, to by človek musel byť naivný, lenže čosi solídne by sa hádam patrilo - i keď to v rámci vizuálu nebolo úplne najhoršie, kvôli tej téme by si to predsa len zaslúžilo čosi viac (či chcem alebo nie, v tomto smere sa mi opäť núka porovnanie s mojim asi obľúbeným slovenským filmom, a to Nedodržaný sľub , ktorý aj po vizuálnej stránke vyzeral viac než dobre). Prejavilo sa to najmä pri retrospektívnych záberoch z povstania, ktoré boli na môj vkus až príliš tmavé a tým pádom často aj zmätočné. Ale aby som neopakoval vkuse len jedno a to isté, prejdem radšej k obsahovej stránke - scenár síce taktiež nebol úplne najhorší ale opäť musím zopakovať, že keď už sa tvorcovia rozhodli ťažiť z pozadia takejto silnej témy, predsalen by si to zaslúžilo o čosi viac. Trochu slabšia a nedotiahnutá mi pripadala aj tá milostná zápletka, s ktorou si mohli dať viac námahy, ak už mala byť jedným z hlavných motívov. A aby som to uzavrel, prejdem aspoň stručne k obsadeniu - u Marka Igondu sa mi v poslednom čase čím ďalej, tým viac začína potvrdzovať, že patrí k najvýraznejším slovenským hercom spomedzi tej mladšej generácie, čo rozhodne potvrdzuje aj fakt, že dostáva nepochybne najviac úloh v slovenských filmoch a to prevažne hlavných. Nečudo, je jedným z mála takých, ktorí mi spomedzi nich vo filme nepripadajú komicky a nemám ho zaškatuľkovaného len ako seriálového herca. Čiže on bol vcelku obstojný, skvelý bol vo vedľajšej roli Donutil, ženské duo Haasová & Boková tiež neboli až tak zlé (i keď nejak veľa priestoru teda nedostali, hlavne prvá spomínaná), Vlado Hajdu prekvapivo taktiež ukázal, že aj teraz ešte vcelku zvláda takéto vážnejšie úlohy, lenže kto mi vadil, to bol rozhodne záporák Peter Nádasdi - netuším, či to bolo spôsobené tým jeho hlasom alebo celkovo hereckým prejavom, no proste mi tam prekážal. Ale celkovo bolo obsadenie, aspoň na naše pomery, celkom fajn a dalo sa to vydržať. Škoda len tých nevyužitých možností, ktoré tu bez pochýb boli, mohla z toho byť naozaj slušná záležitosť. Takto to podľa mňa pomerne rýchlo upadne do zabudnutia, nestane sa z toho nič, čo by výraznejšie vybočovalo z radu. Chvíľu som sa prikláňal aj ku trom, no nakoniec dávam predsalen iba tie dve s tým, že ak si to zaslúži viac, určite ma to ešte niekedy zláka na opakované pozretie, no a potom sa uvidí. 2/5 (30.12.2014) (menej) (viac)