Slipknot: Disasterpieces

Neuveriteľne strhujúca, pútava a najmú autentická ukážka brutality koncertov Slipknot v ich suverénne najlepšej ére, teda okolo albumu Iowa. Aj dnes títo zhýčkaní milionári vedia urobiť skvelá show, o tom žiadna, ale vtedy to proste malo to správne a najmä poriadne špinavé čaro. Robiť dvd po (iba) dvoch študiovkách je vždy veľký risk, ale kapela už vtedy mala parádny arzenál kvalitných songov, takže ak to všetko zmiešame s bezchybným zvukom, obrazom, atmosférou natrieskaného londynského hangáru a deviatkov maniakov v kombinézach, nemôže nám výjsť nič iné, než jedno nezabudnuteľné home video, ktoré ani po toľkých rokoch nestratilo nič na kvalite. (19.04.2019)

Dnes sa na prvý živák Slipknot-ov dá pozerať trochu nostalgicky. Časy, keď 9-členná tlupa skrachovalých pošukov s animálnym chovaním prišla na pódium s jediným cieľom a to rozmetať všetko na prach, následne sa ožrať a vypadnúť rýchlo dakam do prdele sú skrátka nenávratne preč. Dnes sú to už svetové hviezdy, čo im pochopiteľne nikto nevezme ale žiaľ, s tým prichádza aj negatívnejšia stránka slávy a úspechu. Egá (dnes už bohužiaľ - po smrti basáka Paula Graya - iba ôsmych) členov stúpli oproti minulosti o niekoľko levelov vyššie a vy jednoducho nemáte chuť po príchode na koncert počúvať medzi skladbami chlapácke reči Coreyho Taylora alebo prehnané, až gýčovité efekty. Celé vám to príde ako síce veľmi efektná, no nič menej, prázdna póza. Uveriteľnosť a predovšetkým spaľujúca energia sú skrátka navždy pochované ( to platí aj o štúdiovej nahrávke All Hope Is Gone z roku 2008 ). O to väčšiu hodnotu má práve tento armagedon, kde je všetko ako má byť a vám neostáva nič iné ako popri tomto pekle zdemolovať váš nabytok, poprípade poslať vašich susedov na Kramáre. (09.09.2012)

Tohle mně připomíná dobu, kdy jsem se se Slipknotama (a metalem vůbec) seznamoval. Půjčil jsem si to tenkrát od kamaráda na videokazetě(!) - kvůli tomuhle komentu si připadám starej :D - a vosolil to doma v obýváku na TV. Nářezovej koncert jak se patří, protože tihle šílenci prostě ví, jak strhnout dav (např. scéna, kdy Sid sám bez ochranky leze do davu a na podium se pak vrátí v absolutně otrhané kombinéze). Jo, to k tomu patří... so stay (sic), motherfuckers!! (14.01.2013)

Dokonalý koncert zo starých čias tejto legendárnej kapely, kým ju ešte nepočúvala polovica šikmookej populácie. SlipKnot je známy svojimi nespútanými a bláznivými vystúpeniami, ktoré nájdeme aj tu v podobe skoku do publika, vytŕčanie p*dele, "vyfuckovanie" publika zo všetkých síl a v neposlednom rade plieskanie hláv o bubny či (umelému?) grcaniu. Hudba určite nepatrí k špičkám tvrdej muziky, ale za to viac menej k tým najviac odväzujúcim. (15.02.2010)

Tak trochu hudba „evangelisační“, řekl bych. Přece páně Taylorovo extaticky pohrdavé zvolání „Jesus, I miss you here.“ je při vší oslavě šílenství, chaosu a brutality života, která se tu pořádá, v podstatě falešné, protože právě v metafysické esenci takto dualisticky pojatého světa, okupovaného samozvanými silami dobra a zla, kde ďábel je pouze pendantem k bohu, otisk Ježíšova blouznění nejjistěji nalézám, potvrzuje si na něm, jak resistentní a vehementní tento traumatizující odkaz je, jestliže si z nenávisti k jeho vnucovanému milosrdenství může nějaký výtržník s pocuchanými nervy udělat životní a výdělečný program. (26.06.2016)