Réžia:
Martin ŠulíkKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Vladimír GodárHrajú:
Dorota Nvotová, Marián Labuda st., Božidara Turzonovová, Július Satinský, Emília Vášáryová, František Kovár, Marián Zednikovič, Oľga Vronská (viac)VOD (3)
Obsahy(1)
Poetický televízny film. Príbeh o dospievajúcom dievčatku, ktoré hľadá svoju identitu. Terezka, dievča s jednoduchým až skoro detským pohľadom na svet, obdarené fantáziou a spontánnou hravosťou, musí jedného dňa odísť z ústavu, kde sa učila za krajčírku. Stratí všetky doterajšie istoty a priestor, v ktorom všetkému rozumela a kde za ňu rozhodovali iní. Vyberie sa do hlavného mesta hľadať svoju mamu, ktorá sa o ňu nestará už celé roky. Jej jediným vodidlom je stará mapa, do ktorej si zakresľuje všetky svoje zážitky. Podivná cesta naprieč Slovenskom sa pre ňu stane akousi skúškou dospelosti. Zažije počas nej neuveriteľné a záhadné dobrodružstvá, v ktorých sa dozvie nielen mnohé veci sama o sebe, ale aj o našom čudesnom svete. (RTVS)
(viac)Recenzie (39)
Dej som veľmi neočakával, ale predsa tam nejaký bol. Len nedával zmysel. Dorotka ako Terezka prechádza zvláštnou karikatúrou sveta, ponúka nám z neho nečakané obrazy a my ich máme lúštiť. Nerozlúštil som žiadny, pekne ich tu rozpísala jatamansi, takže nemusím spomínať ani jeden. Nvotová je hlavnou postavou nevýraznou a Emília mohla byť o niečo väčšia. Prečo väčšia, to je dosť ťažko vysvetliť. ()
Nevím, co znamená plivnout na knoflík a schovat jej v krabičce. Nerozumím říkance na pisoárech. Hnusných a špinavých. Nechápu, proč má dívka k poměrně slušným šatům ty nemožné shrnuté béžové punčocháče. „Tu už vlaky nestoja.“ Zbytečná ST N C .Sled barvitých obrázku poplatných názvu filmu. Padající strom, splaz dřeva, zpěv v autě. Kankán na sudu, hořící oblečení, zakopaná žena. „Netancuj tolko, privoláš dážď.“ A prší, chčije a chčije, slovy pana Kemra. Obrázky pokračují. Boty ve skříni, spodní voda. „Býva sa tu dobře. Len žiť sa tu nedá.“ „Utopenec vraj prináša štiastie.“ Ty staré bavlněné punčocháče mne čím dál víc iritují. Dalším nepochopitelným zvyk sypat ženicha moukou. Chudák ženich, nejen kvůli té mouce. Gregorová je spolehlivě ordinérní v každé situaci. Chudáci, co ji nesli na ramenou. Samý chudák, doslova i obrazně. Film stojí a padá na Tereze Doroty Notové. Ale jde o skutečné stání a padání_ Skoro mi připadá troufalé nazvat film této kvality po Komenském. Odlehčením snad scény s Labudou a Turzonovovou. Labužník Satinský jasným bonbonkem. Nakonec i ta blbá říkanka měla svou pointu. Pro mne jako hudbymilovného diváka byly nejsilnějšími okamžiky scény s výraznou hudbou Solamente Naturali a pohostinsky dirigujícím Markem Štrynclem. Baroko, to je moje. ()
Nevím, těmhle novodobým slovenským filmům nějak nerozumím... ()
Martin Šulík je režisér, ktorý sa snaží natáčať filmy, ktoré sú iné ako ostatné. Dnes sa poetika akosi nenosí... Ja mám jeho filmy rád a preto aj tak trošku zatváram oči....60%. ()
Po magické Zahradě se tenhle film o putování dívky Slovenskem moc nevydařil. Zahrada byla jednotná v místě, zde se Šulík pustil do road movie s filozoficko-magickým přesahem, obsadil spoustu herců a slovenských hvězd, příběh zalidnil spoustou postaviček, jenž se objeví a po té co něco chytrého řeknou či udělají tak opět zmizí. Škoda této promarněné šance, naštěstí Krajinka se už Šulíkovi vydařila lépe. Prostě poctivé *** ()
Jasne najslabší film od Martina Šulíka. ()
Tragédia slovenského scenára, prítomná v tomto filme, skrz hlášky: "Tu máš peniaz, kúp si nejaký pekný zošit." resp. „Býva sa tu dobre. Len žiť sa tu nedá.“ už atakuje to najnepočúvateľnejšie. Navyše akonáhle sa na scéne zjaví Labuda, ide to dole vodou. Ten človek dokáže znechutiť dojem z celého diela. Z diela, ktoré je akousi road-movie, v ktorej ja osobne cítim pedofíliu voči hlavnej hrdinke keď sa stretá s chlapmi. Jej matka v závere zisťuje či už mala orgazmus... no a keď nie, tak jej radí nech sa ho naučí predstierať, ach jáj. Neváha pridať múdrosť: "Nikdy sa neviaž na jedného chlapa, to je proti prírode." Ja v tomto diele nevidím žiadnu poetiku, ako nás o tom má presvedčit popis filmu, je to pekne farebné, to áno, ale nudné, bez ťahu na bránku a aj zdĺhavé. ()
"KOnečně je všetko tak, ako má byť, tam, kde som mal hlavu, narostla mi riť!" ()
pekná príroda i herecké obsadenie, jednotlivé scénky boli tiež zaujímavé len ich nejako neviem dať dokopy a uniká mi dejová súvislosť ()
Tematický záběr snímku je snad až příliš rozvolněný: nese rysy pohádky, odkazuje k tradicím slovenského folkloru, stejně tak se ale nevyhýbá satiricky kritickým odkazům na tehdejší politické okolnosti země. 40 % (Ci 02/2008) ()
Myslím si že drahocenne peniaze,tak potrebné v slovenskej kinematografii sa v tomto prípade mohli využit aj lepšie.Putovanie Terezky je skôr nudné než zaujímavé a o nejakom velkom dobrodružstve sa tiež nedá hovorit!Sem-tam niekoho stretne,nieco sa dozvie,naučí a takto to ide celým filmom.Také nudné putovanie odnikial nikam.A ta Dorota Nvotova v úlohe Terezky je naozaj otrasna!Začal som si mysliet ,že tú úlohu dostala protekčne!Ved jej rodičia sú Juraj Nvôta-Anka Šišková. ()
Originalitu si cením. S tou mámou z krabice s holandským kakaem to autor přestřelil (obdoba lítání za každou cenu na konci Záhrady). I tak slušný film. ()
Mladá cestující dívka a Slovensko plné života i smutku, tajemné i přirozené, pravdivé a milé …Slovensko lidsky živé …a veru krásné . Šulíkova „Záhrada“ promlouvala o mystice a tajemnosti jednoho místa, „Sluneční stát“ výsostně byl již zajmem o člověka, sociálně vykořeněného, ale snažícího se vrátit k normalitě života. Orbis Pictus opouští „genius loci“ jediného prostoru a také omezuje sociální status postav. Film je laskavý a určitým způsobem oslavuje i touží po návratu k nepsanému řádu , kde vše by mělo mít svá pravidla. Šulík obdivuje z mnoha stran Slovensko a snaží se ho poeticky popsat – bez patosu. Výsledek je velmi zdařilý. Kdy naposledy náš tvůrce obdivoval a poeticky popsal nekýčovitě Čechy a Moravu ? ()
Krásny poetický príbeh dievčaťa Terezky prepustenej z detského domova a vydávajúceho sa na cestu nájsť svoju mamu. Cestu plnej Šulíkovej poetiky a bizarných príhod, ktoré sú ako perly na šnúrke Terezkinej cesty. S listom a mapou vytrhnutou z rozprávkovej knižky nájde stanicu kde nestoja vlaky. Získa peniaz a ohnutý kliniec a na záchode sa dozvie, že "všetko je tak ako má byť, tam kde má hlavu narástla mu riť". Kúsok ju zvezie (Marián Zednikovič) vodič utekajúceho auta a daruje jej pár šiat zo svojho nákladu a zbytok spáli. Pomôže zakopanej starenke, ktorá býva v dome, na ktorého dvore stále havarujú autá a v daždi ho vytápa. "Býva ta tam dobre, ale žiť sa tam nedá." Tá tvrdí, že má 5 detí a vymenuje ich 7 + 2. Možno náhodou sú medzi nimi Jaro, Filip a Július. Ocitne sa na svadbe vdovy s mladým švagrom. Odvezie ju aj párik umelcov opúšťajúcich krajinu (úžasný Marián Labuda a Božidara Turzonovová), ktorí počas jazdy zohrajú vraždu. Vkradne sa do kuchyne, ktorá je zákulisím nejakého politického jednania a objaví tam skrývajúceho sa skvelého Júliusa Satinského ako predsedu. Ten jej dá niekoľko ponaučení a odtrhne jej kúsok mapy s komentárom, že tam je chyba, lebo tam je koniec sveta. Po krátkej epizóde s bývalým partnerom svojej mamy sa ocitá niekde na pôjde, kde sa jej akoby v sne objaví mamin duch a pošle ju do sveta. Terezkine putovanie sa končí na konci mapy, tam je koniec sveta. Produkcia je veľmi dobrá a mladá Dorota Nôtová sa zhostila úlohy Terezky veľmi dobre. Ostatní herci sú profesionáli, ktorí svoje úlohy hrajú bravúrne. 85% ()
Projekce na 32.MFF Karlovy Vary. ()
Panoptikum divných lidiček, které cestou potkává jedna divná dospívající holka (a nic se na základě těch setkání nestane), nasnímané poetikou Martina Šulíka. Evokuje to režisérovu mnohem lepší Záhradu, ale nedrží to pohromadě a nebýt charismatu herců v epizodních rolích (Satinský, Labuda, mladý Ursiny), těžko bych hledal opodstatnění pro třetí hvězdu. 55 % ()
"Môj otec je mucholapka." ()
Pre mňa osobne najlepší Šulíkov film. 5* ()