Reklama

Reklama

Pacho, hybský zbojník

  • angličtina Pacho, the Thief of Hybe
Československo, 1975, 85 min

Réžia:

Martin Ťapák

Predloha:

Peter Jaroš (poviedka)

Hrajú:

Jozef Kroner, Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký, Milan Fiabáne, Ivan Palúch, Juraj Kováč (viac)
(ďalšie profesie)

Obsahy(1)

Pacho Matrtaj (Jozef Kroner)  z horskej dediny Hybe je takmer v každom ohľade opakom legendárneho Jánošíka - je malý a slabý, nemá rád veľké slová ani veľké činy. Arogancia miestnej šľachty ho však donúti, aby sa zastal poddaných. Vyzbrojený podrezaným jazykom, poriadnou dávkou drzosti, prefíkanosti a smrteľne silnou pálenkou frndžalicou, Pacho vyhrá súboj o miesto zbojníckeho vodcu. Napokon, nebolo až také ťažké poraziť skupinu neohrabaných konkurentov. Pod jeho vedením sa zbojníci okamžite preslávia. Chýr o Pachovi sa dostane až do Viedne k samotnej Márii Terézii (Slávka Budínová), ktorá - podobne ako grófka Erdödyová (Ida Rapaičová) - považuje zbojníkov za veľmi príťažlivých chlapov. Preto vyšle do Pachovej skrýše v horách svoju armádu, aby zbojníkov priviedla na viedenský dvor. (TV JOJ)

(viac)

Recenzie (171)

duddek 

všetky recenzie používateľa

Kde sú Hybe? No přece ve východní části Liptovské kotliny, v údolí Hybice a Bílého Váhu. ;) Ale to jen tak na okraj. Ač Pacho (staršího zbojníka aby pohledal) dělá svému řemeslu spíše medvědí službu, je oblíbený i obávaný (pošlou pro něj až z rakousko-uherské metropole Vídně). Aspoň u těch filmových postav. Na mě velký dojem neudělal. Takhle zesměšňovat zbojnictví, to se přece nedělá. ;) ()

Jara.Cimrman.jr 

všetky recenzie používateľa

"Stoj, tristo hrmených! Stoj, tisíc hrmených! Stoj tisíctristohrmených!" Slovenský zbojník musí bohatým brát a chudým dávat, to je zkrátka tradice a Pacho tradice ctí. A ctí je takovým způsobem, že i já jsem si kdysi jednou loknul frndžalice a skončil jsem až na konci světa - tedy v Kežmarku. Na takovou klasiku se nezapomíná. ()

Reklama

Turiec 

všetky recenzie používateľa

„Daj sem bičík. Nedám bičík. Daj sem bičík. Riť Paľovu.“ Tak toto je Pacho od Matrtajov. Postavička, ktorá prakticky už zľudovela. Rovnako ako výroky z filmu. Páni Lasica a Satinský sa snažili o vtipné dialógy, ale niekedy sa to zvrháva na prízemný humor. Obzvlášť keď si vypomáhajú hrešením. „Ej Hybe, Hybe, podľahli ste svojej chybe.“ Táto paródia na jánošíkovské legendy a povesti o zbojníkoch rovnako pobaví aj pri ďalších vzhliadnutiach. Nemožno ju však hodnotiť nejakým nadpriemerným hodnotením. A preto **1/2. „To je tak: Mojej starej materi na hornom konci – od jej bratranca sesternicin muž... Čuš!“ ()

Marek1991 

všetky recenzie používateľa

Mám dojem, že Slováci české filmy uznávajú, ale Česi slovenské nie a mám dojem, že aj úmyselne potápajú. To len k tomu, čo vidím na tejto stránke. Tento film je jeden veľký kult medzi slovenskými komédiami. Paródia na Jánošíka ako sa patrí. Óne riť paľovu si treba dať frndžalicu a na kóne. A keby ste ich nemali kde vziať, tak utekajte. Tento film obsahuje obrovské množstvo hlášok, napríklad ako stoj tisíc hrmených, stoj tisíc tristo hrmených, Pachó, neveria mi. Ej Hybe, Hybe, podľahli ste vlastnej chybe. Môjho bratranca sesternici muž. Hore ruky, dole gate. Lebo bude kuca paca. Nebíčko v papuľke. Odkazujem imperátorke. Chce urážať môjho majestátu. Bude bál, ale najskôr si zaplesáme my. Lenže aj mnoho tančekov, napríklad s rindaj rindaj rindaj daj, smiech na chrbte s pohybujúcimi sa nohami vo vzduchu a vypučeným zadkom k obrazu. Nezabudnuteľné je aj hľadanie Hýb na mape Uhorska, či Labuda ako gróf hrajúci sa na zbojníka a sklamanie jeho pani, keď videla jeho holú nezarastenú hruď. Trocha mrzela scéna v kostole, nebolo to zrovna vtipné, taktiež keď brali zbytočne meno Božie nadarmo, ale za tento film si aj tak zaslúži Martin Ťapák nezabudnuteľné miesto v histórii slovenskej kinematografie. Je to klasika, ktorú sa nebudem hanbiť pustiť ani svojím potomkom, ak ich budem mať. Kto tento film nemá rád, to asi nie je poriadny Slovák, slovenská duša si tu užila, podľa mňa to je aj významné celosvetové dielo, avšak v tomto prípade menej v povedomí. Pre mňa je to geniálna komédia s perfektným Jozefom Kronerom. ()

Radek99 

všetky recenzie používateľa

Skvělá slovenská parodie stavící se po bok legendárních filmů pánů Brdečky a Lipského... Film beroucí si na paškál za objekt svého zesměšnění nejenom národní legendy o zbojnících, ale v podstatě i mýtus národního obrození... Pacho je klonem humoru Woodyho Allena (silně mi to připomínalo Allenovské parodie typu Láska a smrt...) s ryze osobitým slovenským ,,folklórním" pohledem - všechna ta frázovitá ,,múdra", ty ,,figury" coby úžasně komponované živé obrazy, doslova geniální stylizace, ta nádherná hudba vytváří pseudofolklorní kontext, který trefně vystihuje komunistickou propagandistickou posedlost a zaujetí národním folklórem... My Češi jsme to zkusili jinak, transponováním zbojnické legendy do folkového muzikálu (Balada pro banditu tak reflektuje spíše ryze český fenomén trampství...), Slováci však ohlasem legend o Jánošíkovi či Šuhajovi nastavili úplně novou kvalitu - Pacho, hybský zbojník paroduje přímo základní slovenské hodnoty... Sebeironie je očistná (hledání Slovenska na mapě u císařského dvora), jen tápu, jak široce je národně akceptovaná... Tenhle skvělý film by mohl mít podobné účinky jako ona bájná frndžalica... Nádherná ohlasová parodie... ,,Nasedajtě na koně!" ,,Nemáme koně." ,,Tak utěkajtéééé!" ()

Galéria (8)

Zaujímavosti (19)

  • Film vznikol na základe Jarošovej poviedky v zbierke "Krvaviny" (Marina111)
  • Na tvorbe scenára spolupracovali pri vytváraní dialógov M. Lasica a J. Satinský, ale kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť ani uvedení v titulkoch filmu (Satinský mal dokonca hrať jedného zo zbojníkov). (pravo)
  • Natáčalo sa v Bielovodskej doline, Manínskej tiesňave, Rajeckej Lesnej, na Súľove, Červenom Kameni, v okolí Bratislavy a v Lakšárskej Novej Vsi. (corona)

Reklama

Reklama