Na krásnom modrom Dunaji

I na východ od našich hranic se v době polistopadové najdou filmy, bez kterých by svět mohl existovat v klidu dál. U nás jich však najdeme rozhodně mnohem víc. Několikrát jsem se u tohoto dílka i zasmál. Už si bohužel nepamatuji, zda kvůli nějakému vtipu, nebo jenom z lítosti. Jsem ale rád, že jsem tento film viděl. Člověk by měl zkusit vše. Pro tento film se prostě hodí jedna trefná parafráze. Mnoho povyku pro nic. Rozhodně bych ho neřadil do škatulky s nápisem "kultovní". Toto označení čítám poměrně často u filmů podobného střihu. Jenže - neotřelost není v přímé úměře s kvalitou. (15.12.2006)

Na krásnom modrom Dunaji sa skladá asi zo 480 krátkych scén, čiže stále sa tam niečo deje. Dokonca ústredné trio robí z každej druhej situácie kovbojku - plazí sa po štyroch, lozí do auta cez strechu, obhadzuje sa všetkými vecami, ktoré prídu pod ruku, atď., čo pôsobí dobrodružným dojmom. Na základe uvedeného by ste možno povedali, že taký spád nemôže nudiť. Ale na strane druhej, už po polhodine ste videli dosť materiálu na iné dva slovenské filmy dokopy, ktoré by boli menej odvážne, ale so súvislejším príbehom. Toto je naopak svižný a originálny dej o hovne. Tým pádom tie dve hodiny trvajú fakt dlho, ale stojí to zato. Celkom ojedinelý úlet. Keď sa hovorí guilty pleasure, tak tu by sa hodilo guilty pride. Cítim sa hrdý, že tento dekadentný zázrak vznikol u nás. (16.02.2021)

V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia. (27.02.2014)

Pomerne ťažký oriešok na analýzu. Je to akýsi slovenský, porevolučný pokus o Godardove Na Konci s Dychom, alebo Hopperovho Easy Ridera. Tj. voľný, slobodný, poloimprovizovaný film, v ktorom príbeh vznikal kolektívnou tvorbou režiséra a hercov v živom čase a tým pádom ide aj o akúsi generačnú výpoveď. Pomerne úspešne, autenticky, to zachytáva ducha miesta a doby. Robí tak s podobne prestrelenou krimi-žánrovou štylizáciou, ako Pišťankove Rivers of Babylon (prípadne aj ich neveľmi vydarená adaptácia). Pre mňa film však zlyháva na tom, že Semjan nie je Godard a Johanides, Kramár a Hajdu nie sú Belmondo, ani Fonda. U mňa určite zavážila i antipatia k týmto hercom, pri ktorých si neviem odmyslieť ich súčasné pôsobenie (najmä Kramár je dnes už svojou vlastnou karikatúrou) a tým pádom mi ich vtipy neprišli vtipné a ich poetika neprišla poetická. Napriek kúzelným jednotlivostiam je to koncepčne taktiež pomerne neujasnené, nesmeruje to takpovediac odnikiaľ nikam. Hoci to bol to nepochybne zámer, pri týchto filmoch nás však podľa mňa musí baviť práve cesta. Nemení to však nič na tom, že ide o historicky významnú súčasť slovenskej kinematografie (subjektívne hodnotiteľnú kdekoľvek od jednej hviezdy po štyri). 2,5* (28.11.2021)

Nechápu, jak může mít tento film tak mizerné hodnocení, když je to jednoznačně nejsrandonější porevoluční komedie (která si - a to zřejmě někoho irituje moc - na nic jiného, než být komedií, ambice nedělá). Já jsem se prostě smál nahlas prakticky od prvního záběru. Je to také možná tím, že Slováci mají trochu jiný smysl pro humor, který Češi díky své provinční řevnivosti nedokážou přijmout, anebo je to prostě tím, že Slováci nemůžou být z principu lepší než Troškův Kameňákov, jako nemůžou být lepší v ničem. Dost ubohý postoj v tom případě. Kdybychom se o podobnou volovinu, jakou je tento film, pokusili my, bylo by to trapné, hrané, nepůvodní a nudné. Těmhle slovenským debilům já jsem po celou dobu věřil, že jsou doopravdy takoví debilové, jací v tom filmu jsou. Klobouk dolů! (11.10.2010)