Cinka Panna

Je to Dušan Rapoš. Čakal snáď niekto niečo iné ako blbosť? Čudujem sa, že po Fontáne pre Zuzanu 3 mu ešte niekto zveril takýto veľký projekt. Ale Slovensko asi potrebovalo svoj film pozitívne opisujúci rómsku menšinu, takže tu ho máme. Mali to rovno nazvať Fontána pre Zuzanu 4, obsadiť Vejmělkovú a použiť parádny slogan o čokoládových anjeloch z trojky. Komerčný úspech by bol zaručený. Dik more. :-) (28.10.2008)

Slovenský historický film legendy Dušana Rapoše o cikánské houslistce 18. století - námět zajímavý, vizuál veselý barevný, bohatě kostýmové, dobré obsazení ( zase Dejdar v nějakém slovenském projektu ) včetně sympatické krásné Anny, kterou režisér i svlékl, ale podtrženo sečteno dvě hvězdy max. Je to nažehlené jak telenovela, dějově naprosto nezáživné, až jsem si na konci položil otázku o čem to vlastně bylo? (25.04.2019)

Tož já nevím. Jánošík už byl tehdy 20 let pod kytkama. Rokokové paruky měly naopak přijít až za 20 let. Panstvo by se s cikány určitě tak bratříčkovalo - navíc jim ještě před pár lety Leopold stavěl na hranicích šibenice a cikánským dětem nechal řezat nosy. Některé scény mi svým ztvárněním přišly asi jako vsuvka Support Lesbiens v Máji. Navíc to herecké obsazení cikánských postav bylo taky hodně mimo. Ale Anna Gurji (s krásným "arabsky" vykrouženým obličejem) byla moc pěkná a kamera sem tam taky. (20.11.2010)

uz vopred som vedela, ze idem na ... malo hviezdickovy film. Predsa som sla. Chcela som vidiet slovenskych uz viac divadelnych hercov vo filme, chcela som vidiet, slovenske prostredie, nieco v kostymoch, bola som zvedava na hudbu. mam z toho .. ehm ehm.. pocity:D. hrozne sme sa s mamou smiali nad uvodnou a zaverecnou scenou. A este k tomu ten dazd. Strasne dramatizovanie, spomalenie zaberu.... Kriste pane:D. Do toho v krcme postava Janosika looool :D. No moc som sa nesmiala, ked som videla ,,zamockych panov" tancovat na cigansku hudbu. To prepiskli. Ako i spolocnu scenu Cinky a jej manzela.To mal byt pokus o co? hadam nie o umeleckost!!! Dalej vytykam frazovite a umelo povedane dialogy, i vyslovovanie hercov bolo priliz zretelne, spisovne, studiove atd. Krom toho som nepocula mnoho sumov okolia. Tez v post produkcii, ked opatovne dabovali, casto sa netriafali do ust. Dokonca ani napr. ked Z. Kronerova opat prerozpravavala samu seba. Drobnost, no velmi rusiva, kedze som ju postrehla pocast skoro celeho filmu. Skoda, ze nenasli mladu Cinku a zam. chlapca, kt. by vedelo hrat na husliach. Bolo priliz ocividne, ze mladi herci na nastrojoch skutocne nehrali. Co este k hercom? Zaujal ma pan Slovak, no J. Vajda nech ostane v divadle. Alebo Kálmán Varju... ten mi bol sympaticky ;)). Som rada, ze som videla zopar peknych zaberov prirody, no nechapala som neustalym prestrihom s konmi. Jo a tiež zmeny farieb filmu: oranzova, cervena, modra...?? a tak... celkovo: z kina sme odchadzali s rozpacitym pocitom, lebo film bol skutocne o nicom, ale ... aspon sme sa pobavili na spominanych veciach /Kroměříž, Jánošík.../ (25.01.2009)

Tento film bola taká zmena v tvorbe, ktorá vznikala v túto dobu. Bol to historický film o osobe, ktorá nie je tak prezentovaná a známa z našich dejín ako napríklad Alžbete Báthory, Jánošík, či udalosti ako druhá svetová vojna a židia, ale tentokrát vznikol príbeh o cigánskej primáške z 18. storočia. Prekvapilo ma obsadenie neznámej herečky Anny Giorgobiani známej aj ako Anna Gurji. Bola veľmi pekná a do roly cigánky sa celkom aj hodila. Navyše Jozef Vajda vyzeral ako pravý cigánsky vajda a Martin Huba ako pravý šľachtic. Zuzana Kronerová ako veštica ušla, ale nebolo to to pravé, navyše som nechápal, prečo niekedy hovorili svojím jazykom a niekedy slovensky. Taktiež mohli ten rómsky alebo ak chcete cigánsky jazyk prekladať aspoň v titulkoch. Obsadenie Dejdara ako kováča, ktorý hovoril česky, takže mal byť asi český cigáň, ktorých v tej dobe veľa nebolo, bol zlý nápad. Nepochopiteľné zaradenie Jánošíka do deja, nedobové výrazy, veľa bielych hercov, ktorí hrali cigáňov a pritom neboli dôveryhodní, slabé súvislosti v deji, elektrické lustre, portréty rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej(Sissi), ktorí v tej dobe ešte nežili boli veľké chyby celého filmu. Symbolizmus bol síce prvoplánový, ale tentokrát mi v mnohých situáciách nevadil, možno kone a bociany tam boli až príliš veľakrát, dokonca ten istý záber, ale ako tak sa to zniesť dalo. Trocha šialené bolo, keď Anna utekala lesom a zrazu ju v poslednej chvíli zachránil znenazdajky sa zjaviaci jej filmový manžel a tiež až jeho zavraždenie mladým šlachticom, ktorý sa záhadne zjavil až po milovaní sa dvoch hlavných postáv a následné ďalšie sa objavenie v pravej chvíli záchrancov Anny, teda jej filmových bratov. Preto chápem rozhorčenie jednotlivých ľudí nad týmto filmom. Ja som sa pri ňom však častokrát zabavil, dokonca tam bolo veľa vtipných hlášok a aj veľa trefných hlášok, ako pri bitke, keď cigáni vraveli, že my nič my muzikanti. Nepáčilo sa mi predabovanie viacerých hercov. Dobrý šľachtic v podobe Martina Hubu, ktorý mal radšej cigánku Annu ako svojho syna bol zahraný vysoko profesionálne. Film mal oddychový náboj a bolo z neho cítiť životný príbeh. Historicky bol film s jednotlivými tradíciami dobrý, aj keď som mal pocit, že sa nejedná o našich cigáňov, lebo z dnešnej doby máme prevažne iné skúsenosti. Mne sa však príbeh páčil, páčil sa mi celkom aj film a pôsobil skôr nadčasovo, kedže dátum vzniku by som mu nedokázal presne určiť. Z tých komerčných filmov, ktoré sa však v danej dobe natáčali bol iný, bol lepší. (20.04.2012)