Agentka budúcnosti

Nepoznám predlohu a vôbec som netušil o čom to ma byť, iba že tu bude robotická sex bomba v podaní Scarlett Johansson. Príbeh ma úplne nezaujal, skôr niektoré postavy ponúkli zaujímavú zmenu vo filme. Každopádne vizuálna stránka je nádherná. Možno na druhý krát ma to viac chytí, zaver bol fajn. 70% - 3* (27.07.2017)

Tvári sa to ako hlbokomyseľné sci-fi, ale tieto témy boli "in" a prevratné niekedy v 90. rokoch, zhruba v čase vzniku pôvodného filmu. Dnes je to už len otrepaná báchorka a film celkovo na úrovni trochu drahšieho Resident Evil. S tým rozdielom, že Resident Evil je väčšia zábava a Milke verím tú killerku omnoho viac Šarlotke. Celkovo u mňa zbytočný a miestami dosť nudný film, ktorý zachraňuje úderné finále s tankom a Kitanovou pištoľníckou scénou (ktorá má väčšie gule ako všetky tie trikové ohňostroje). 5/10 (02.04.2017)

Pokud má taková pi*ovina stejné nebo lepší hodnocení jak poslední Vetřelec, tak něco je s filmovými diváky v nepořádku. Vždyť tohle nemělo ani hlavu ani patu a definitivně to znamená tři věci. Tohle není ani náhodou druhý Blade Runner, Rupert Sanders je definitivně hodně velký neumětel a zatřetí Scarlett Johansson by se měla hodně vážně obávat o svou kariéru. 20% (19.07.2017)

Zkousnu zklamání že se film ani omylem nevyrovná originálu který na první pohled tak trochu remakuje - ve skutečnosti se o to nesnaží, remakuje (vykrádá) hlavněpár ikonických scén, ale zasazuje je do nového kontextu, do značné míry zcela nového příběhu. A jako takový svébytný cyberpunkový film obstojí. Scarlett Johansson je sice, jakkoli ji mám rád, castingově trochu mimo, ale snaží se, a ani scénáristé, ani režisér jí nehážou klacky pod nohy. A nejvíc exceluje setdesignér a kameraman, vizuálně je film neskutečná žranice, a nedivím se ani na vteřinu že se jím pak silně inspiroval do videoherní podoby Cyberpunk 2077. 7/10 (11.09.2023)

Prepájanie živého organizmu so strojovými technológiami tu funguje s postupujúcim civilizačným rastom (alebo úpadkom) už stovky rokov. Zhruba rovnako staré je hnutie odporu k technológiám (začiatkom 19. storočia anglickí luddisti, ničiaci novo zavádzané stroje vo fabrikách s odôvodnením, že berú ľuďom prácu). Duch v stroji cez akčnú perspektívu naznačuje, že aj tí najväčší odporcovia sa raz s faktom biotechnohumanoida zmieria. Aby v mene korporácie bojovali s výmyselníkmi, čo majú iné firemné ciele. Lebo myšlienka akéhokoľvek podenkového prežitia zvíťazí vždy nad sebadeštrukciou. Nie je to práve najveselšia perspektíva. A líška v podobe Beat Takešiho, čo vybojuje víťazný súboj so zajacmi, čo sú na ňu poslaní, na tom nič nemení. Konieckoncov túto neveselú perspektívu v  svojich paintbrushových obrazoch zhruba od polovice 70. rokov pomerne jasne ukazoval už geniálny vizionársky švajčiarsky výtvarník Hans Ruedi Giger. O ktorom LSD guru Timothy Leary svojho času povedal: Rudi, Ty vidíš oveľa viac, než my, domestikovaní primáti. (05.09.2021)