Baaria

Tornatore asi zatúžil po zahraničnom oscarovi....ale nikto mu na lep neskočil. Baaria je typ filmu, pri ktorom vidíme v každom zábere tú nekonečnú námahu, ktorá mu bola venovaná, ale výsledok je pritom priemerný. Jedná sa (asi) o veľmi osobný film s veľkým srdcom, ktorý ho však nedokáže otvoriť aj divákovi. Obsahom je to trochu televízne, avšak výprava si vyžaduje premietanie na čo najväčšom plátne. Okrem zdôraznenia vizuálnej stránky aj na zahnatie nudy, ktorá sa pri sledovaní v televízii občas dostaví. Niečo ako Dom duchov, ale s (podstatne) menším emocionálnym dopadom na diváka. No a pokiaľ ste pravicovo orientovaní, na film radšej zabudnite. Hýri to tu červenými vlajkami. (03.12.2013)

Tornatoreho filmy sú úžasné svojou živou atmosférou, ktorá dokáže dokonale vystihnúť zobrazené prostredie a udalosti. ALE málo je v tomto prípade naozaj viac - lebo zobraziť historickú epochu 60tich rokov, ktoré so sebou v Taliansku priniesli rôzne zmeny (politické, sociálne a ekonomické), tak to je úloha dosť odvážna. Nehovorím, že by Tornatore túto úlohu nesplnil, ale tých skokov v deji bolo až príliš a domýšľať si každú medzeru bez úplnej znalosti historických súvislostí bolo dosť náročné. Aj keď to som určite nevnímal ako najväčší problém - ten som videl skôr v tom, že príbeh nepôsobil až tak dramaticky ako by som očakával. Ten realizmus bol síce krásny, ale obohatiť ho nejakou lepšou zápletkou by bolo podľa mňa veľmi prínosné. Ale teraz aj pozitíva (a tých bolo isto viacej ako negatív): skvelo vystihnutá atmosféra sicílskeho malomesta počas rôznych historických epoch, skvelá práca s kamerou, výborná hudba majstra Morriconeho, niekoľko odľahčujúcich komických dialógov (napriek ťažkým časom) a svojim spôsobom aj vydarený a odvážny námet. (14.09.2013)

Uz dlouho jsem se netesil - tak jako v tomto pripade - na finalni titulky. 150 min bez jakehokoliv prekvapeni ci napeti popisuje zivot komunistickeho, klasicky po italsku ujeceneho, sicilskeho rodu Tarranuovu... a dal? Co tim chtel vubec basnik rict??? O vyssim hodnoceni by se mozna dalo uvazovat, ovsem nikoliv pri teto stopazi... (07.07.2010)

Giuseppe Tornatore se po vzoru svého slavného filmového předchůdce Federica Felliniho rozhodl navrátit do světa dětství a natočit vzpomínkový film. Pohlednicová koláž zachycující genia loci jeho rodného městečka Bagheria a skrze něj složité peripetie italské historie se hlásí k felliniovskému magickému realismu a labyrintickému vyprávění. Na druhé straně místy připomíná rozvleklý reklamní spot kombinovaný s melodramatem a potvrzuje snad všechny předsudky a klišé ohledně italské mentality, které obecné kulturní povědomí obsahuje. (více viz recenzi: http://www.indiefilm.cz/2011/03/05/dvd-baaria/ ) (06.03.2011)

Hlavní problém je ten, že i mně už se za těch pár let staly zajímavější věci než hlavnímu hrdinovi za celý život. Pořád jsem čekala, že za krajní nepřekvapivostí příběhu se bude skrývat něco opravdu extra, ale ani se neptejte, co se tam nakonec skrývá. Exteriéry jako by křičely "šup šup, máme tu málo turistů" a závěr tak dře, až mě to doslova zabolelo. (11.05.2010)