Bastardi

Amat je úžasný chlapík, veľmi sympatický, po diskusii som sa za ním na chvíľu stavil a osobne si myslím, že o ňom ešte budeme počuť. No ale k filmu - perfektné zobrazenie prostredia, ale ako hovorí sám režisér, jednalo sa o fikciu. Dlhé zábery mali svoje opodstatnenie a vyvolali to, čo mali - napätie, u niektorých nervy až otravu. Samozrejme, scény by sa mohli vykresliť omnoho dynamickejšie strihom, ale mne sa to takto páčilo, najmä kompozícia celej mizanscény, napríklad ako sa tí dvaja chlapíci štverali do okna, všade tma a len malé svetielko v strede, úžasné. Vo filme sa toho mnoho nedeje a pritom sa tam toho stane veľmi veľa. Jednoduchý scenár stavia na postupnom vyhrotení situácie, mladšieho z dvojice nám na prvý pohľad zobrazuje ako sympatickejšieho, *** SPOILER *** ale napokon to dopadne úplne inak . Moment prekvapenia bol najsilnejší za posledné roky, syn to tiež dosť odpálil (doslovne). A napokon návrat k beznádejnosti akoby sa nič nedialo. *** SPOILER *** Amat si oprávnene odniesol niekoľko cien z IFF a ja mu držím palce. Nejaké fakty, ktoré spomínal Escalante na diskusii po projekcii: snímka mala rozpočet cca pol milióna dolárov, herci neboli profesionáli. Zábery sa aj napriek svojej dĺžke príliš nepretáčali, pretože nebolo peňazí nazvyš. Amat povedal, že pred piatimi rokmi by s takýmito peniazmi mohol o podobnom filme len snívať. Film zatiaľ videlo len minimum divákov, keďže oficiálne ešte nebol nikde uvedený do distribúcie. Niekto sa na záver poeticky spýtal - "Kto boli tí bastardi? Tí dvaja mexičania alebo ich zamestnávatelia? :)" Pravdepodobne však každý vie, čo bolo bastardnejšie, aj napriek "motivácii" hlavných hrdinov. (06.12.2008)

Druhým celovečerným filmom si u mňa Escalante potvrdzuje status režiséra ktorého sa oplatí sledovať. Prvých 5 minút , mnohým vyskočí v hlave asociácia s Hanekeho Funny games.V štýle sú si tieto filmy pomerne podobné, či už v použití dlhých statických záberov alebo výlučne diegetického zvuku. Escalante sa však napriek vonkajšej podobnosti týchto filmov vyberá úplne iným smerom. O postavách je nám postupne v maličkých kúskoch odhalené všetko čo potrebujeme na to, aby sme s nimi boli schopný pochopiť ich konanie. Zlo tu nie je vôbec jasne definované, motivácia i správanie postáv sa nám ho snažia ospravedlniť(zlo je tu konané v mene dobra, naviac postavy sa k obeti správajú mimoriadne vľúdne a vôbec sa ju nesnažia ponižovať alebo jej akýmkoľvek spôsobom ublížiť).To v divákovi počas filmu vyvoláva napätie, či sa s nejakým skutočným zlom nakoniec vôbec stretne. Je to iný film ako Sangre. Oba sú nepríjemné a vynikajúce. A v oboch som v posledných minútach prežil pocit absurdnosti z toho čo som práve videl. Asi preto, že to absurdné je. Doporučujem. Poznámka: Posledný záber je naplnený niečím čo neviem špecifikovať, ale je to silné. Tomuto záberu tlieskam. (26.12.2009)

isteže, nejednému divákovi sa budú zdať Escalanteho "Bastardi" prezbytočne pomalý ba až nudný, ale to pomalé tempo má svoj zmysel, nenudí, štve - ale vedome, temporytmickou dramaturgiou mi to pripomenulo Hanekeho Caché, ale obohatené o mexické vnímanie sociálnych problémov a ešte o čosi viac vyburcované po stránke brutality a absurdity . . . mňa osobne i napriek pomalému rozjazdu a rozpakom v úvode (lebo som nevedel, čo čakať) film veľmi milo prekvapil a páčil sa mi, škoda, že som z časových dôvodov nemohol ostať na diskusiu so samotným režisérom (ktorý si prišiel na MFF Bratislava 2008 film osobne uviesť); výborná "hudba" pod titulky! Silné! (03.12.2008)

Tazko povedat, co malo byt cielom tohto filmu. Mozno fakt, ze zufali ludia (Mexicania snaziaci sa pracovat s USA) robia zufale ciny (vniknutie do domu), co mozu mat velmi krute nasledky (pre niekoho az fatalne). Skoda, ze cely film ide velmi pomaly; casto sledujeme dlhe zabery, kde sa takmer nic nedeje (za vsetky spomeniem uvodnu scenu). A takychto momentov je dost vela a nie su kratke. (MFF Bratislava 2008) (05.12.2008)

Jak už název napovídá, je to momentka ze života dvou mexických zmrdů, neskutečně roztahaná a nudná. Je to zhmotnělé klišé, že když všechny záběry normálního filmu natáhneme desetkrát, už máme automaticky umění. Tím pádem ale máme jednu desetinu děje, že ano, ale to nevadí, protože intoši můžou ve zbylých devíti desetinách intelektuálně onanovat. Já na tom filmu hodnotím jen to, že se někdo tak trochu kouknul na zoubek integraci latinský menšiny do většinový americký společnosti, a to je téma nekorektní, který už brzy bude tabu (viz nejnovější obamova legislativa a generální pardon nelegálům...) (12.12.2014)