Umierajúce zviera

Kľúčom k celému filmu je veta jednej z postáv: "Krásne ženy sú neviditeľné". Namietnete: "Ale veď krása ako taká je viditeľná až to kričí". Isteže. Ale čo tá žena, skrytá za ňou? Čo ten človek sám o sebe? A môže byť vôbec reč o láske, keď za ňou nevidíme človeka? Tento film je presne taký, ako kaviarensko-intelektuálske bonmoty: napríklad ten citát z prvej vety tohto komentu. Najprv vás len tak jemne omámi svojou frivolnou ľahkosťou a zdanlivým protirečením, vydávaným za múdrosť. Ale keď ho nenecháte vyvanúť ako bublinky šampanského a dovolíte mu rozležať sa v hlave či rozložíť na atómy, môže to pokojne rozložiť aj vás. (Nás, starnúce umierajúce zvieratá určite!) (25.02.2009)

Nádherné vztahové drama. Profesor-proutník David Kepesh vzplanul láskou ke své studentce Consuele, která jeho city opětuje. David si ovšem uvědomuje úskalí vztahů s vysokým věkovým rozdílem, takže mu dělá problémy Consueliny projevy přijímat. To vede k neodvratnému konci. Ta míra sebereflexe stárnoucího muže v podání Bena Kingsleyho a vlastně i Dennise Hoppera se mi strašně líbila - tenhle film bych povinně pouštěl všem staříkům, kteří se pouštějí do vztahů s o generaci či generace mladšími partnerkami - přijde mi to nepřirozené a do určité míry i trošku nechutné a je mi jedno, jestli jsem tím někoho urazil. Oba výše zmínění pánové navíc odvedli výtečné výkony, přičemž Benu Kingsleymu skládám hlubokou poklonu. Penelope Cruz a Patrici Clarkson pak tomu dodaly ten správný mladistvý půvab i nezaměnitelný šmrnc zralých žen. 90% (13.12.2009)

Výnimočnosť "Elegy" je nepopierateľná, tak úchvatne zachytený vzťah dvoch odlišných a zároveň sa "elektricky" priťahujúcich ľudí nepamätám. Božský strih ovládajúci výborne napísaný scenár, v ktorom trio Kingsley/Cruz/Hopper ordinuje tie najpresvedčivejšie a najcitlivejšie výkony. Zatiaľ čo Ben je silným lídrom všetkých dôležitých okamžikov, Penélope svojou emocionalitou berie slová z úst a Dennis Hopper prekvapuje umierneným, veľmi civilným prednesom. Ide o príbeh smutný, prirodzene nespútaný, je proste taký aký má byť a-ako povedala moja kamoška:"každý si tam nájde to svoje" (ahoj Lenka:)-mne neostáva nič iné ako len sklopiť uši. Našlo by sa pár "ale", ale na tie v tomto prípade kašlem, lebo onen sentimentálny podtón už dávno nebol tak skľučujúco povznášajúci. Plakal som. (07.07.2009)

musím vrelo súhlasiť s celým POMOvým komentárom, výborný strih, geniálne napísaný, obsadený, zahraný, zrežírovaný, postrihaný . . . Hopper bol božský, o ústrednej postave v podaní majstra Kingsleyho ani nehovoriac, Meyer s Coixetovou a Benom Kingsleym prenikli veľmi hlboko do duše starnúceho muža so strachom zo zodpovednosti a veľmi hrdým machovským egom . . . výborný film (03.12.2008)

Kingsley sa snaží, robí čo môže, ale postava, ktorú tu hrá, mi prišla trápna. Nijako som tohto po uši zamilovaného profesoríka nedokázal pochopiť, uveriť mu. Nepožadujem od postáv aby mi boli sympatické, ani rozumieť im nutne nepotrebujem, naopak, mám rád, ak pochádzajú tu a tam zo spektra pováh môjmu vnímaniu vzdialenému. Ale potom je nevyhnutné, aby boli ďaleko plnšie charakterizované, detailnejšie vykreslené, než ako sa to podarilo tvorcom tohto prepisu. Tento do typickej mužskej povrchnosti a sebaľútosti ponorený senilák mi však bol ukradnutý. Nič iné, než že je "frajerkár", som sa o ňom nedozvedel. Nevzbudil teda vo mne najmenší záujem o komunikáciu či porovnanie si postojov. Jeho mladučký ženský náprotivok, nech je jej predstaviteľka aká chce krásna, tá tiež nenaplnil predstavu plnokrvnej femme fatale, kvôli ktorej stratí hlavu hoci ten najväčší cynik (ktorí, ako vieme, ju inak veľmi často strácajú prví). Skrátka ma ich ten románik neoslovil a môj pocit, že niečo tu zúfalo chýbalo následne potvrdil Marigoldov komentár. Tak ak je kniha aká on píše, potom je všetko jasnejšie, ešte aj ten melodramaticky záver by mohol byť v poriadku. Vo filme otrávil, pôsobil lacno. (22.03.2013)