Terry Pratchett: Farba mágie

Formálne na tom nie je takmer nič zlé - kostýmy sú parádne a CGI obstojné. Dramaturgicky je to však natoľko rozťahané a nefunkčné, až to pôsobí ako absolútne zbytočná adaptácia - sucho prekladajúca scény z knihy do vizuálneho jazyka. Bez skutočnej motivácie, bez skutočných konfliktov, bez "drajvu" ktorý by diváka pripútal k príbehu. Dejú sa tam veci, pretože boli v knihách, ale ani jedna nie je skutočne zapamätateľná. Herci (najmä David Jason) prehrávajú, sú bezradní, bezducho recitujú scenár (ktorý bol vtipný možno tak niekde na papieri) a netušia prečo. Pôsobia - rovnako ako divák - že už to chcú mať za sebou. S tou premrštenou stopážou (190 minút!) je to skutočne na hranici pozerateľnosti - s polovičnou minutážou by to možno bolo o hviezdičku vyššie - a na vystrihnutie je tam toho nepochybne veľa, mal som pocit, že každý záber trvá o tri sekundy dlhšie ako by mal. (11.08.2022)

„Je tu niekde salón, kde majú svadobné šaty? A krvavý stejk?“ Bolo by nespravodlivé dať menej, ako 80%. Už za štedrú vizuálnu stránku, ktorú si svojim spôsobom bez väčších problémov viem predstaviť aj v kinách, od mnóóóžstva dobrých počítačových trikov po masky, kostýmy, interiéry, exteriéry, dekorácie. Vizuálne dole klobúk. Život tomu však vdýchli až šikovne obsadení herci (najslávnejší z nich, Christian Lee a Brian Cox, sa ujali len pozície rozprávačov a Jeremy Irons sa mihne v takej malej úlohe, že sa myslím ani nedostal do úvodných titulkov, ale určite poteší napríklad Sean „Sam“ Astin ako prvý plochozemský turista Dvojkvietok, ukážkový turista, ktorý je troška naivný, dosť popletený a samozrejme nikdy nevie, kde má batožinu), vtipné dialógy („Nemysli si, že banány rastú len tak na stromoch.“) a dobrý príbeh, v ktorom je miesto i pre nadhľad, takže o to lepšie vo výsledku fungujú „hrdinské gestá“. Plus scenár je naprataný desiatkami šialených nápadov (orangutan, korytnačky, vyhoreté mesto, škriatok vo fotoaparáte, samovražedná truhlica pardon batožina, smoliarska Smrť, pravá krčmová bitka alebo prehnane aktívny Excalibur – „Už som ti hovoril o tom, ako ma hodili do jazera?“). Pravdupovediac, miestami je ich toľko, až sa u mňa dostavil pocit únavy (film trvá 190 minút). Od Terryho Pratchetta som v čase písania tohto komentáru nič nečítal (okrem „Johnnyho a mŕtvych“). (15.02.2010)

Kniha The Colour Of Magic s uzasne barevnym obalem nadrzene ciha v me osobni knihovne uz cca 10 let. Celou tu dobu mam v planu ji vyhovet a precist, ale proste se tak nikdy nestalo. Kdyz vezmu v uvahu mou silne stagnujici ctenarskou karieru, kdy mam momentalne rozectenou nejakou knihu uz asi rok a na obzoru se navic objevilo filmove zpracovani Barvy Kouzel, jednoduse jsem usoudil, ze to bude podstatne schudnejsi cesta a ke knize uz se nikdy nedostanu. Nemuzu tedy porovnavat s predlohou, ale o to vic jsem si mohl vychutnat veskere originalni napady, ktere jsou v dile obsazeny. Vsechny ty vychytavky jako ze se jedna o Discworld na hrbetu 4 obrich slonu, kteri stoji na krunyri mega zelvy levitujici vesmirem, skritkove manageri ve fotacich, inteligentni truhla, ktera sama pobiha atd. Temito detaily byla naplnena predevsim prvni cast (film je rozdelen na 2 pokracovani, takze pozor na to). Po prvni casti, ktera byla pomerne solidne naslapnuta, graficky skvele zmaknuta, byli tam draci, vse bylo nove a zajimave, vypadalo to na solidni 4*. Bohuzel cele pokracovani uz bylo jen jakesi nedustojne dovypraveni, ktere se neslo v neskutecne pomalem a nudnem tempu, dalsich novych napadu uz moc nepribyvalo a cele to spadlo o level niz. Ve vysledku se ale navzdory rozvleklosti stale jedna a povedene, zajimave a originalni fantasy, ktere se i misty snazi zaperlit vtipem, zejmena skrze lahudkoveho Death Reapera s hlasem Christophera Lee. 6/10 (29.01.2009)

Barva Kouzel je jedina knizka od Pratchetta, kterou jsem cet. Sice uz si ji nepamatuju a ani jsem ji nedocet, ale to je detail. Film je jak jsem cekal zbytecne roztahanej a dlouhej, nejaky dve hodinky by bohate stacily. Nastesti dej nesmrdi na miste a hlavni hrdinove potkaj hromadu ruznejch charakteru (Barbar Cohen je libovej) na spouste mist, takze to pusobi dojmem, ze dej svizne odsejpa a furt se neco deje. Sice je videt, ze to rozhodne neni nejaky vysokorozpoctovy fantasy nebo uzasna komedie, nicmene triky nejsou nejhorsi a sem tam naka hlaska pobavi, takze ve vysledku docela slusna zabava, navic se sympatickejma hercema v cele s vymletym Astinem. (16.06.2011)

Terryho mám rád a až do "Posledního Kontinentu" (během jehož konzumace se mi Zeměplocha zprotivila a definitivně mě přestava bavit) jsem přečet (nebo "prečet"?) všechny jeho knížky. Proto rád a s povděkem přijmu jakoukoli adaptaci humorné fantasy - zvlášť pokud se jedná o zdařilou knížku, jakou "Barva Kouzel" bezesporu je. Jenže tahle adaptace je možná hezky televizně natočená a celkem zajímavě zpracovaná... Ovšem dle mého skromného názoru naprosto nevystihuje atmosféru zeměplošských knížek. Tu pestrost, rozmanitost, šílený přehánění a neskutečnou nadsázku. Proboha! Kde je v tomhle filmu nějakej povedenej vtip, ptám se? Jeden... Jedinej... Prosím... (26.09.2010)