Polčas rozpadu

Na slovenské pomery ostatných rokov maximálna spokojnosť. Bál som sa, že film v prvom rade nebude sám sebou a bude sa stále hrať na niečo čím nie je. Tieto obavy ma už v prvých minútach našťastie opustili. Herecká základňa je úplne prirodzená, bavil ma tak Kroner, ako Pauhofová, veľmi dobre pôsobil aj Landl a ostatní. Spočiatku som si nevedel zvyknúť na Halčákovú, ale dajme tomu, že plynutím času obstála aj ona. Samotný príbeh je uveriteľný, reálne pôsobiaci, bavili ma vtipne napísané rozhovory, x-krát som sa príjemne pobavil alebo aspoň pousmial. Emočne Polčas rozpadu funguje na výbornú. Potešili aj erotické scény. Konečne nejde len o umelé vzdychy oblečených ľudí, ale vizuálne šteklivo a vzrušujúco pôsobiace splynutia. Toto, na slovenskú produkciu, vysoké hodnotenie nie je prejav zaujatého slováka, ale reálne ohodnotenie dobre odvedenej práce. Normálne sa prestávam báť o našu kinematografiu. Vladimír Fischer vzkriesil to čo bolo už prakticky mŕtve. Dík za to. (13.01.2008)

Chlap s krízou stredného veku, ktorý sa zaľúbil do mladého dievčaťa. Dievča ktoré robí projekt, nemá jasno vo svojom živote, proste si ho len užíva a nad vecami často nerozmýšľa, je prelietavá a ľudia ktorí sa správajú ako pubertiaci alebo neschopní rodičia. Takýchto naivných komédií sa v našej krajine natočilo viac a vyznačujú sa najmä tým, že často ich hlavný dej prebieha len tak pri prežívaní života, z ktorého sú mnohí často frustrovaní, je v ňom mnoho zbytočných scén a postáv a mnohým ich správanie neveríte. Táňa Pauhofová je herečka, ktorá sa mi veľmi páči, hrať vie veľmi dobre, no táto rola bláznivého dievčaťa jej podľa mňa nesedela. Niekedy sa tento film menil priam v erotický, lebo si to často rozdávali ako králiky, ale všetko také pomalé romantické, v našich filmoch divoký sex totiž často nevidieť, samozrejme všetky tieto scény potom rozoberá na svojich stránkach bulvár. Inak mám pocit, že Táni tam bolo vidieť aj nahé pohlavie. Koniec bol ozaj šialený, že som mal pocit, že sa to hralo na nejaký smutný balkánsky film, ale tí takéto filmy aspoň vedia robiť. Tie naše sú mix rôznych zlých bodov z filmov iných krajín. Po vzhliadnutí tohto sa budete cítiť trochu trápne, či po videní tých rodinných vzťahov, či tej hudby a diskotéky, ale aj sexuálnych dráždení a narážok sekretárky, či u domácej paničky. Aj tí, ktorí na to mali, boli uvrhnutí do slabého scenára tejto tragikomédie. Síce to bolo lepšie než mnohé iné naše filmy prvých rokov nového milénia, ale stále to bola veľká slabota. (11.03.2013)

ONA: Čo s nami bude ? ON: Ja neviem ani, čo bude za 10minút. ONA: Ale ja viem. Odchádzam. "Zajtra je to stretnutie s ľudmi z ministerstva. Dúfam, že ho neprespíš alebo aspoň nepretrtkáš.." "Človek je chvíľu na čerstvom vzduchu a hneď ma dodrbanú pleť." CHCETE EŠTE VIAC? JA NIE! P.S. GP ak niekedy, a verím, že čoskoro, tak nie prosím takto ! (13.09.2010)

Ďalší slovenský pokus s kvalitnejší film sa ako tak vydaril, pre niekoho je to viac pre niekoho menej. Rozhodne som pri tom neostal chladný čo je prvé plus a napriek dlhšej (na SVK pomery) stopáži som sa nenudil, čo je druhé plus. Navyše herci nezahrali najhoršie, nie že by som ich nejak povyšoval, ale jednoducho nie je to zlé. Obsah je rozporuplný a chvíľami môže liezť na nervy, pretože sem tam naozaj pripomína nejakú telenovelu alebo TV seriál slovenskej produkcie. V niečom ma film prekvapil a akosi nemôžem dať nižšie hodnotenie ako priemer. 50% (16.04.2009)

Najprv poviem, že toto bol môj prvý film slovenskej produkcie, na ktorom som bol v kine. Tohto roku som zaváhal pri troch filmoch. 'Návrat bocianov', 'Rozhovor s nepriateľom' alebo 'Démoni' mohli byť tými prvými, no ja som dal šancu práve Fisherovmu debutu a neľutujem to ani náhodou. Ba naopak, som hrdý! Vždy som si vravel, že slovenskí herci na tom predsa nemôžu byť až tak zle. Ide len o to, dať ich správne dokopy a k tomu nejaký poriadny scenárik. A ten sa objavil ako blesk z jasného neba a ja som sa konečne nemusel červenať pri dialógových prešľapoch a neprirodzených situáciách. To bol vždy tŕň, ktorý vedel spraviť z dojmu peklo. Jednoduché situácie ako telefonovanie, privítanie, návšteva a iné scény z bežného života boli vždy tým najhorším, pri čom som tŕpol. A to sa konečne podarilo tvorcom prehryznúť (aj keď so strávením bol niekedy problém). Po humornej stránke úplný šok, naozaj som sa schuti pobavil, medzi hercami to šlapalo, nápady jednoduché, no o to účinnejšie. A aj dramatické spracovanie mi celkom imponovalo, už išlo len o to stanoviť medzi tými žánrami určité hranice, ktoré režisér prekročil naozaj len sporadicky. Samozrejme, aby som toľko nevychvaľoval (nemôžem si pomôcť, radosť z úspechu po toľkých obavách je jasná) a bol objektívnejší, musím aj trošku nakydať. Tie expresívnosti ako nadávky a niekedy až prehnaná obnaženosť nie sú síce v tejto dobe ničím prekvapujúcim a do kontextu filmu sa celkom hodili, no kvapôčku ubrať by to nepokazilo. A teraz už len dúfať, že takáto úroveň filmu sa tu ešte niekedy objaví. 80%. (31.12.2007)