Californication - Orgie v Kalifornii

Občas sa ocitnem v spoločnosti skupiny seriálohltačov (nemusí nutne ísť o notorických divákov), ktorí bez ohľadu na spoločenské postavenie a množstvo nakukaných dielov nedajú dopustiť na hlášky, jeby a cynizmus. Onedlho sa ponáram do prúdu hurónsky ftipných komentárov života a vzťahov. Priamo pred očami sa tak spúšťa ďalší z dielov Californication. Netvrdím, že občas nepobaví, len je to obšľahnuté. Trapošina celého vyskakuje na povrch ak si uvedomím rozpor medzi hrdo cynickými hláškami týchto ľudkov a ich reálnym životom, často plným otravne jednotvárnej, no skvele zaplatenej práce. Takéto návody na život nie sú len zo seriálov, ale zo všetkých mediálnych dekrétov väčšinovej kultúry. Spoločne s uniformným výzorom, obliekaním, používaním rovnakého technického zázemia, humoru, hlášok a tromfovania sa v cynickosti a "čiernom humore" to vytvára masu robotov. Spisovateľ Robert Shea tvrdí, že je fajn uvedomiť si, že všetci sme len roboti a prijať tento fakt za svoj. Prečo nie, no aj v sci-fi poviedkach boli roboti kreatívnejší. Pretože prevzaté modely žitia sú len nepodareným epigónstvom. A tento seriál len ďalším z nariadených vzorcov správania. Nereálne lúzersky poživačných, ale bez možnosti to zmeniť. Zaraďuje divákov do spoločnosti večnej zábavy a hry. Aby si mohli spoločne všetci vypiť, zatrtkať a následne zafilozofovať: "Život tuná je tak strašne na piču, ale v pohodééé!". (13.08.2013)