Californication - Orgie v Kalifornii

David Duchovny je kultovní postava teď už minimálně dvou seriálů, krom toho, že se občas objevil i v nějakém výraznějším filmu, kde dokázal, že talent rozhodně má. V seriálu takovéhoto typu ho divák asi jen tak neviděl. V Americe se roztrhl pytel se seriály, kde hlavní postava se vymyká normálu. Začalo to Dr. Housem a pokračuje Hankem, člověkem, kterej se s ničím a nikým nesere i když je ve skrytu duše postavou totálně na dně. Californication má na to být solidním seriálem. První sezóna to rozhodně dost slušně dokazuje. Zobrazuje svět člověka na dně zase jinýma očima a bohužel i pravdou dokořán, kterou se jen tak někdo chlubit nebude. Jsem rád, že se David odtrhl od Akt-X a objevil se v seriálu, který ho rozhodně pozvedne opět o trochu výš, jenže jak to tak bývá, on už dál chtít jít nebude. Tohle mu stačí a ještě aby ne, já být na jeho místě, taky si pískám. V poslední době výborný seriál, který jsem sledoval od začátku do konce se zatajeným dechem jako hooodně dlouho ne. Proto si zasluhuje plný počet, málokdy mám divný pocit v žaludku, a smutnou náladu po skončení seriálu, jako jsem měl tady. Kéž by byla další série... (10/10) (15.11.2007)

Občas sa ocitnem v spoločnosti skupiny seriálohltačov (nemusí nutne ísť o notorických divákov), ktorí bez ohľadu na spoločenské postavenie a množstvo nakukaných dielov nedajú dopustiť na hlášky, jeby a cynizmus. Onedlho sa ponáram do prúdu hurónsky ftipných komentárov života a vzťahov. Priamo pred očami sa tak spúšťa ďalší z dielov Californication. Netvrdím, že občas nepobaví, len je to obšľahnuté. Trapošina celého vyskakuje na povrch ak si uvedomím rozpor medzi hrdo cynickými hláškami týchto ľudkov a ich reálnym životom, často plným otravne jednotvárnej, no skvele zaplatenej práce. Takéto návody na život nie sú len zo seriálov, ale zo všetkých mediálnych dekrétov väčšinovej kultúry. Spoločne s uniformným výzorom, obliekaním, používaním rovnakého technického zázemia, humoru, hlášok a tromfovania sa v cynickosti a "čiernom humore" to vytvára masu robotov. Spisovateľ Robert Shea tvrdí, že je fajn uvedomiť si, že všetci sme len roboti a prijať tento fakt za svoj. Prečo nie, no aj v sci-fi poviedkach boli roboti kreatívnejší. Pretože prevzaté modely žitia sú len nepodareným epigónstvom. A tento seriál len ďalším z nariadených vzorcov správania. Nereálne lúzersky poživačných, ale bez možnosti to zmeniť. Zaraďuje divákov do spoločnosti večnej zábavy a hry. Aby si mohli spoločne všetci vypiť, zatrtkať a následne zafilozofovať: "Život tuná je tak strašne na piču, ale v pohodééé!". (13.08.2013)

7 / 10 Californication síce vyzerá ako jednoduchá a plytká zábava, no pod jej povrchom tiká prekvapivo delikátny vnútorný mechanizmus. Celý seriál je jedna veľká výstava – prázdneho sexu a citového tápania – a každá nová epizóda pred nami otvára ďalšiu jej monotematickú pasáž (dobročinný večierok, spomínanie na zosnulého otca a pod.); vojdeme, poobzeráme si všetky exponáty, zabuchneme za sebou dvere a pokračujeme ďalej. Dej je dotváraný hrubými líniami, postavy prešľapujú na mieste a predsa sa hýbu, prichádzajú a odchádzajú. Každá z nich operuje v rámci presne nalinkovaných vzorcov správania, rieši vlastné problémy a má vlastné (zväčša sebecké) ciele, no samotný konflikt ju neposúva ďalej, snáď ani nezaujíma. V rozpore s bežnou praxou, neúspechy a pády sa tu prehĺtajú, vstrebávajú s priam nihilistickým pokojom, či dokonca odmeňujú, čo vytvára zaujímavé / zvrátené pnutie naprieč seriálom. • O to väčšie sklamanie nastáva kdesi uprostred druhej série, kedy sa inak celistvý materiál začína párať a my si spätne uvedomujeme, že Californication vo svojej vrcholnej forme nebol až taký prostučký a v skutočnosti veľmi umne balansoval medzi štýlovým humorom a lacnou limonádou. Postavám nechával slobodu voľby, no pestoval ich človečinu, nedovolil im klesnúť do úplnej morálnej anarchie, kde je možné a prijateľné všetko, nič nemá reálny dôsledok a vás tak trápi – nič. Do očí bijúce je to najmä v stále viac a viac prekrúcanom vzťahu agenta Charlieho a jeho ženy Marcy, ktorý ku koncu definitívne zavrhuje stavanie na uveriteľných základoch a nahrádza ho deravou porno-fraškou. Ak išlo o úmysel zhodiť ich až na absolútne dno, nebol dobre vypointovaný. I bezbrehý hedonizmus potrebuje ľudskú tvár. • Našťastie, Hank Moody je postava, kvôli ktorej sa oplatí preberať aj nejakým tým balastom. Ťahajú z neho cigarety, ženské šťavy a vinyl a to je fajn, pretože mu to vďaka vynikajúcemu Duchovnemu žeriete aj s navijakom a kráľovsky sa bavíte. Autori skrz neho pumpujú jeden cynický komentár za druhým a i keď Californication nie je tá hĺbková sonda do rozkladajúceho sa svedomia západnej civilizácie, za ktorú ju niektorí majú, je dobré vedieť, že pod zábavným povrchom drieme uvedomelý duch. • Seriál ako taký rozhodne predstavuje silný nadpriemer. Prvá séria je vynikajúca a civilnejší úvod tej druhej ju v mojich očiach dokonca tromfne, no potom to už ide dole vodou. Občasné záblesky stratenej slávy len podčiarkujú fakt, že Californication je najpohlcujúcejší v momentoch, kedy vás pustí do svojho teplého vnútra a prestane sa hrať na kontroverznú čiernu ovcu seriálového neba. (10.07.2009)

Jeden z nejlepších seriálů letošní sezony...showtime opravdu umí - Dexter a teď Hank Moody. Aneb co se dá všechno udělat s 12 epizodami na jednu sezonu. Řekl bych, že o dost víc, než seriály tzv. "od 20 výš". Hank je opravdu skvěle napsaná postava a hodně mi svým chováním připomíná mě samého :) Seriálu opravdu nemám co vytknout a doufám, že to páni scénáristi nehodlají zjebat odfláknutou druhou řadou (jak je v poslední době zvykem), na druhou stranu ale...Showtime to v Dexterově případě nepodělala, takže se na případnou druhou řadu Californication opravdu těším. GO MOODY GO! (03.12.2007)

Asi som staromódna alebo neviem, čo je "in", ale ak ma má nadchnúť seriál, v ktorom si to hlavný hrdina rozdáva - každých 10 min!!! - snáď aj s vlastnou materou, tak si radšej po stý raz poplačem nad nejakou úprimnou sentimentalitou. Cynizmus ja rada, to by som v tom prípade nezbožňovala kruto-allenovskú štúdiu partnerských vzťahov, ale čo je moc, to je veľa. Čo do obsahu, neuveriteľne povrchný a prehnitý seriál plný ,,múdrych" dialógov, ktoré by mi - pokiaľ by som sa nimi riadila - uštedrili minimálne dvadsať bolestných rozvodov a mala na krku dvadsať detí s dvadsiatimi potencionálnymi otcami. Úžasné, hlavne, že je to moderné a hlavne, že to tak rieši celá Amerika. Nie som žiadna konzervatívna puritánka, ale ak má byť tento bezcitný krutý a neľútostný spôsob riešenia vzťahov a sexuálnej otázky vodítkom pre už tak dosť zmagorené generácie, tak verím tomu, že sa toho nedožijem. Hnus! (05.04.2011)