30 a půl metru
100 Feet
Réžia:
Eric RedScenár:
Eric RedKamera:
Ken KelschHudba:
John FrizzellHrajú:
Famke Janssen, Bobby Cannavale, Michael Paré, Patricia Charbonneau, Ed Westwick, John Fallon, Tibor Pálffy, Ken Kelsch, Kevin GeerObsahy(2)
Marnie Watsonovú (Famke Janssenová) podmienečne prepustili z väzenia, kde si odpykávala trest za vraždu, keď v sebaobrane zabila násilníckeho manžela, policajta Mikea (Michael Paré). Podmienka jej ukladá zdržiavať sa v tesnej blízkosti domu – do 30 a pol metra, na čo dohliada elektronický náramok a bývalý manželov parťák Shanks (Bobby Cannavale). Čoskoro je však jasné, že obmedzená voľnosť a zlobou naplnený policajt nebudú najväčší problém, s ktorým si bude musieť Marnie poradiť. Mŕtvy manžel jej totiž nemieni dať pokoj ani po smrti. Chce sa pomstiť. Shanks, ktorý nakoniec pochopí, čo bol Mike zač, sa jej ospravedlní a sľúbi pomoc, Marnie však vie, že s tým, čo ju ohrozuje, si musí poradiť sama. (TV JOJ)
(viac)Recenzie (101)
Docela slušná duchařina komorního rázu, která mě docela překvapila. Těch cca devadesát minut uběhlo jako nic a neměl jsem ani nutkání dělat pauzy či nějaké jiné činnosti, což je v poslední době vyjímka, neboť s horory americké tvorby to jde v poslední době od desíti k pěti. Michael Paré už ale klesnul na absolutní dno, protože hrát ducha, který neřekně téměř jedinné slovo, není potřeba žádné mimiky ani náznaku jakéhokoliv prvku herectví, mi přijde jako kariérní konečná:-)hodná snad pouze pro komparzisty. ()
Nápad možno hej..ale prevedenie..no dosť biedne...100 Feet vyzerá ako x-tá prerábka nejakého ázijského hororu...aj tak stále tie prerábky sú lepšie ako 100 Feet...Famke Janssen nie je extra herečka, a film neutiahne svojim úsmevom (ktorým asi dosť šetrili)...jedine čo stálo za to bolo finále...nič iné...5 minút stálo za to ()
Domáce väzenie je filmovo vďačná, atraktívna vec, ale v Distubrii a Delirium bolo spracované lepšie. Tu nás čaká len nesympatická hrdinka, nesympatická herečka a značne blbý scenár s nanič koncom. Atmoška zo začiatku fajn, ale akonáhle sa začne hrať s otvorenými kartami a trikmi, začne to byť béčko hraničiace s céčkom. Samostatnou kapitolou je brutálna scéna „umlátenie duchom na smrť“, ktorá je po stránke gore fakt odporná, na strane druhej vôbec sa nehodí do dovtedajšieho konceptu/štýlu snímky. Režisér Búrky s Charlesom Danceom a scenárista Stopára s Rutgerom Hauerom sa veru moc nevytiahol. Za zmienku stojí ústredný vzťah medzi 44-ročnou ženou a ledva 21 ročným chalanom, tak ale život je všelijaký. 30 % ()
Famke Janssen sama doma (tedy pokud nepočítám jí samotnou před lety zabitého manžela). Režisérovi se sice daří budovat hutnou hororovou atmosféru, ale tuhle snahu moc nepodporuje velmi řídký scénář a už vůbec ne hodně laciné efekty. Duch je zkrátka nejstrašidelnější v těch záběrech, kde není vidět vůbec, a pyrotechnické finále je také zbytečně přehnané. Famke to sice zuby nehty drží pohromadě, ale bylo to tak na plichtu. ()
Film, ktorý sa venuje tejto tématike musí diváka očariť predovšetkým prostredím v ktorom sa odohráva. V tomto prípade sa tomu tak nestalo. Síce pekný pokus zosilniť v divákovi pocit klaustrofóbie vďaka tomu, že hlavná hrdinka si odpykáva zvyšok trestu formou domáceho väzenia, avšak predmestie amerického veľkomesta z tuctovým domom v radovej zástavbe nie je práve ideálnym miestom pre horor. Už vôbec nie vtedy, ak sa nikto nesnaží vykompenzovať tento nedostatok vhodným interiérom. A ak sa k tomu pridajú slabé herecké výkony hlavným protagonistov a duch na úrovni efektov z rokov 90tych, zrodí sa podpriemerný film, ktorý všetko zaklincuje nevydareným koncom. Okrem požiaru v suteréne je svetlých momentov vo filme žalostne málo. 35%. ()
Reklama