30 a půl metru
100 Feet
Réžia:
Eric RedScenár:
Eric RedKamera:
Ken KelschHudba:
John FrizzellHrajú:
Famke Janssen, Bobby Cannavale, Michael Paré, Patricia Charbonneau, Ed Westwick, John Fallon, Tibor Pálffy, Ken Kelsch, Kevin GeerObsahy(2)
Marnie Watsonovú (Famke Janssenová) podmienečne prepustili z väzenia, kde si odpykávala trest za vraždu, keď v sebaobrane zabila násilníckeho manžela, policajta Mikea (Michael Paré). Podmienka jej ukladá zdržiavať sa v tesnej blízkosti domu – do 30 a pol metra, na čo dohliada elektronický náramok a bývalý manželov parťák Shanks (Bobby Cannavale). Čoskoro je však jasné, že obmedzená voľnosť a zlobou naplnený policajt nebudú najväčší problém, s ktorým si bude musieť Marnie poradiť. Mŕtvy manžel jej totiž nemieni dať pokoj ani po smrti. Chce sa pomstiť. Shanks, ktorý nakoniec pochopí, čo bol Mike zač, sa jej ospravedlní a sľúbi pomoc, Marnie však vie, že s tým, čo ju ohrozuje, si musí poradiť sama. (TV JOJ)
(viac)Recenzie (101)
Horor, který se snaží působit mysteriózně a strašidelně, ale opět je svým nepovedeným provedením z mého pohledu pojat jako vcelku humorní záležitost se špetkou zbytečné brutality a temnosti. Celý příběh je velmi prostý, má rychlý vzestup i spád a konec, jenž má působit velmi emotivně a mírumilovně, se ze všech ohledů projevil jako nadmíru zkažený a směšný. Po dobrých hororech většinou nemohu spát, u tohohle jsem měl co dělat, abych se udržel vzhůru. 40%. ()
Film, v ktorom vyjde maximálne jedna ľakačka pri zapaľovaní zapaľovača, ale inak je to neskutočne amatérska ducharina, ktorá by nevystrašila ani pred 50 rokmi. Veľmi trápne efekty a duch nielen, že vôbec nevystraší, ale je robený tak amatérsky, že strašidelnejší je, a to bez nadsádzky, aj rozprávkový Casper. Toto je nefalšovaná karikatúra hororu. ()
Domáce väzenie je filmovo vďačná, atraktívna vec, ale v Distubrii a Delirium bolo spracované lepšie. Tu nás čaká len nesympatická hrdinka, nesympatická herečka a značne blbý scenár s nanič koncom. Atmoška zo začiatku fajn, ale akonáhle sa začne hrať s otvorenými kartami a trikmi, začne to byť béčko hraničiace s céčkom. Samostatnou kapitolou je brutálna scéna „umlátenie duchom na smrť“, ktorá je po stránke gore fakt odporná, na strane druhej vôbec sa nehodí do dovtedajšieho konceptu/štýlu snímky. Režisér Búrky s Charlesom Danceom a scenárista Stopára s Rutgerom Hauerom sa veru moc nevytiahol. Za zmienku stojí ústredný vzťah medzi 44-ročnou ženou a ledva 21 ročným chalanom, tak ale život je všelijaký. 30 % ()
Famke Janssen sama doma (tedy pokud nepočítám jí samotnou před lety zabitého manžela). Režisérovi se sice daří budovat hutnou hororovou atmosféru, ale tuhle snahu moc nepodporuje velmi řídký scénář a už vůbec ne hodně laciné efekty. Duch je zkrátka nejstrašidelnější v těch záběrech, kde není vidět vůbec, a pyrotechnické finále je také zbytečně přehnané. Famke to sice zuby nehty drží pohromadě, ale bylo to tak na plichtu. ()
Film, ktorý sa venuje tejto tématike musí diváka očariť predovšetkým prostredím v ktorom sa odohráva. V tomto prípade sa tomu tak nestalo. Síce pekný pokus zosilniť v divákovi pocit klaustrofóbie vďaka tomu, že hlavná hrdinka si odpykáva zvyšok trestu formou domáceho väzenia, avšak predmestie amerického veľkomesta z tuctovým domom v radovej zástavbe nie je práve ideálnym miestom pre horor. Už vôbec nie vtedy, ak sa nikto nesnaží vykompenzovať tento nedostatok vhodným interiérom. A ak sa k tomu pridajú slabé herecké výkony hlavným protagonistov a duch na úrovni efektov z rokov 90tych, zrodí sa podpriemerný film, ktorý všetko zaklincuje nevydareným koncom. Okrem požiaru v suteréne je svetlých momentov vo filme žalostne málo. 35%. ()
Reklama