Nemilosrdný strelec

Japonský Django, ehm... Perfektné nápady v akčných scénach, dobrá práca so Shakespearom i Djangovskými rekvizitami. Len to postupne strácalo na zaujímavosti, až vo finále to bolo opäť super. A mal som ten pocit, ze Tararntino patril k tým trápnejším častiam filmu... DOBRÝ, ZLÝ A ČUDNÝ mi prišlo trochu súdržnejšie... (26.11.2014)

Už dlho som nevidel taký vizuálne uhrančivý, zábavný, komiksový, exploatačný a odkazový film ako tento. Miikeho filmu sú naozaj kolísavé, čo do kvality a často majú v sebe neprimerané množstvo absurdít, ktoré narúšajú inak skvelú atmosféru jeho filmov. Tu ale tento štýl funguje. A je zábavný. Nachádza sa tu veľa odkazov, posolstiev a režijných nápadov, ktoré tentoraz skvelo fungujú. Pozeral som predĺženú verziu a napriek niektorým scénam, ktoré film spomaľovali sa jedná o veľmi dobre zvládnutú poctu ala Yojimbo. Endóva hudba je skvelá a Tarantinov štek perfektný. Po dlhom čase spokojnosť. Finálna bitka v snehu je vizuálna žranica. (12.03.2018)

Úplně jiný druh westernu, než například tento divný. Po první divadelní scéně sice vzrostly mé obavy, že dvě hodiny tak veselé taškařice budou trochu moc, ale naštěstí v ní šlo hlavně o Tarantinův pozdrav ostatním otaku. Zbytek byl akorát tak správně přehnaně stylizovaný, aby to nezačalo smrdět a všechny ty mraky odkazů (snad na všechno včetně Pána prstenů) a použitá klišé byly využity tak, aby nesloužily jen sobě, ale příběhu. Našlo se dost „oddychových“ scén, při kterých se divák může trochu vcítit do motivace postav, frenetická brutalita akce byla vyvážená mrazivými momenty při nichž se zastavuje srdce. Stylizovaná kamera, skvělé scény (což takhle vrh hřbitovním křížem?), životné postavy, legenda, prokletí, láska, zrada... Teď trochu přemýšlím, proč jsem tomu nedal rovnou pětku. (23.05.2011)

Stylom hyperbolizovana pocta spaghetti westernom a samurajskym filmom s kvapkou korenia od Shakespeara - t.j. zanrom, ktore sa v 50. a 60. rokoch minuleho storocia vzajomne vyznamne ovplyvnili. Miikeho rukopis sa nezaprie aj tu, hlavne v jeho potrhlo cynickom humore. Ovsem aj ked dialogy su len pastisovo vysperkovanim doverne znamych dialogov danych zanrov, metrazou dosiroka koncipovana revizia spominanych zanrov pokope vdaka nevvazenemu temorytmu nedrzi a divak si viac uziva niektore sekvencie ako celok. Ale citacie na Corbucciho najslavnejsi flak potesia (rovnym dielom truhla s rotacnym gulometom, ako i uplne samotny zaver). 70% (22.02.2008)

Pre hrsť yenov. Totálne preštylizovaný ultrabrutálny čiernohumorný spaghetti-samurajsko-artovo-haluzný masaker, ktorý ma na rozdiel od podobne poňatej poľskej sračky Summer Love neskutočne bavil. Možno aj vďaka tomu, že u nás vyšiel 95-minútový zostrih, ktorý je pekne koncentrovaný a "tak akurát dlhý". V tej rozťahanejšej dvojhodinovej verzii už sa to môže pohybovať na hrane znesiteľnosti - ale posúdim, keď uvidím. (14.12.2008)