かもめ食堂
Ruokala Lokki
Kamome Diner
Obsahy(1)
V tichej uličke v Helsinkách si Sachie (Satomi Kobayashi), malá, útla Japonka, ktorá je tak drobná, že jej vek len s ťažkosťou možno odhadnúť, otvorila bufet, v ktorom by veľmi rada zoznámila Fínov s jej špecialitou - ryžovými plnenými guľkami. Avšak už celý mesiac nemá žiadneho zákazníka. Pravidelným návštevníkom jej bistra je mladý Fín Tommi Hiltunen (Jarkko Niemi), ktorý výborne ovláda japončinu. Za zákazníka ho však nemožno považovať, keďže Sachie mu servíruje kávu zadarmo. Jedného dňa narazí na japonskú turistku Midori (Hairi Katagiri), ktorá sa vo Fínsku ocitla náhodou. Osud nakoniec spojí obe ženy s treťou Japonkou v strednom veku, éterickou Masako (Masako Motai), ktorej sa na letisku stratila batožina. Naraziť na Japonku vo Fínsku musí byť hračkou osudu, ale čím je potom nájsť hneď tri v jednom meste a dokonca v tom istom bistre? (sochoking)
(viac)Videá (1)
Recenzie (4)
Výborný balzám na dušu, ktorý ma perfektne dal do pohodičky pred odchodom na nočnú šichtu! ()
Takmer minimalisticky pôsobiaci príbeh o minimalistickej japonskej reštaurácii vo fínskych Helsinkách. A nielen o nej. Film režisérky Naoko Ogigami z roku 2006 je predovšetkým sondou do a prierezom skrz japonskú a fínsku mentalitu, skúmajúc rozdiely a podobnosti. Snímka, kladúca dôraz na postavy, ale zároveň o nich neprezrádzajúc príliš, takisto skúma bytie jednotlivca vo svete, hľadajúceho si svoje miesto. Niekto ho nájde v malej reštaurácii uprostred Helsínk, niekto ho nenájde nikde. Veď ako odznie z úst Sachie (Satomi Kobayashi) vo filme, smutný človek bude smutný všade a opustený človek bude vždy opustený. Každý však niekam, k niekomu, alebo k niečomu smeruje. Či to však dosiahne, je otázne. A práve snímka japonskej režisérky toto veľmi dobre zachytáva. Na jednu stranu tak ide o dielo, ktorú dokáže diváka primäť zamyslieť sa, na stranu druhú však ide aj o oddychovo pôsobiaci počin, ktorému nechýba ani humor. Skĺbenie týchto aspektov vo výsledku prináša veľmi dobre fungujúci film. Kamome shokudō, vychádzajúci z predlohy spisovateľky Yoko Mure, zaujme predovšetkým svojím príbehom. Ten však dokáže fungovať najmä vďaka postavám, ktoré sa v ňom objavujú. Svojské indivíduá dokonale pasujú do nepokojne pokojného fínskeho prostredia oplývajúceho japonskou mentalitou. Z toho dôvodu príjemné aj po hereckej, ale takisto výpravnej stránke. A v neposlednom rade viac než lákavo pôsobí väčšina jedál, ktoré v nenápadnej reštaurácii v Helsinkách vznikajú. ()
Kamome shokudo je v našich končinách prakticky neznámý snímek o přátelství několika žen, který je z větší části zasazen do japonské restaurace ve Finsku. Rozhodně nečekejte spoustu akce – tempo je pomalé a trochu připomíná sociální dramata točená v Japonsku v padesátých a šedesátých letech. Tento film sice ničím neurazí, ale zároveň příliš nenadchne. ()
Zaujímavé. Vľúdna, útulná atmosféra, chvíľkami doplnená surrealizmom, ktorý má zo začiatku v tejto kombinácii miatol. Filmový počin o tom, ako sa ľudia pridržiavajú svojich zvykov, predstáv a plánov, stereotypov ale časom sa tieto plány menia - ako sa vraví, Človek mieni a Pán Boh mení. Zrazu už ani osoba nie je rovnaká a to, prečo prišla sa zmenilo o 180 stupňov. Napriek tomu, že sa priority zmenili, cieľ sa dosiahol. Dôvod prečo ostať sa mení. Je to film o živote a o tom, ako životné cesty zvedú dokopy ľudí s podobnými starosťami aby sa podopreli, otvorili srdcia a dali si šancu nebyť v tom samy ale obohatiť sa navzájom, vyjsť zo seba. ,,Smutný človek zostáva smutným v každej krajine." A ja vravím áno, ale podnety sú dôležité pre to, aby sa rozprúdila zmena a život sa dal do pohybu. ()
Reklama