Obsahy(1)
Dokumentárny film o tragickej udalosti v Topoľčanoch, ktorá sa stala 24.septembra 1945. tzv.topoľčiansky pogrom. Antisemitizmus, či to chceme, alebo nie, ešte stále žije. Žije nielen v nás Slovákoch, ale aj vo všetkých krajinách sveta. Aké podoby má tento xenofóbny postoj k Židom, to záleží od doby a vyspelosti spoločenských pomerov. Dokumentárny film Miluj blížneho svojho ... nám priblíži osudy topoľčianskych Židov po ich transporte do obludných "tovární na smrť" - koncentračných táborov, zriadených fašistickou tzv. treťou hitlerovskou ríšou, túžiacou sa zmocniť majetku nenávidenej rasy, ktorá vzhľadom na svoje, najmä náboženské špecifiká, zostala v ktorejkoľvek krajine, zemi či v štáte predsa len "iná". Nie inak to bolo aj v tzv. slovenskom vojnovom štáte, kde sa arizátori ako hladné supy vrhli na všetko, čo topoľčianska židovská komunita vlastnila. Vojna sa však našťastie skončila a mnohí topoľčianski židovskí vydedenci sa vracali domov s nádejou, že nájdu všetko tak, ako to pred transportami zanechali. Aké bolo ich sklamanie! Naivné predstavy navrátilcov sa rozplynuli ako jarný opar. Namiesto privítania ich čakala len nenávisť a zloba, najmä medzi tými, ktorí sa v rámci arizácie dostali k nezaslúženému majetku. 24. september 1945 je čiernym dňom pre mnohých vtedajších árijských Topoľčiancov. Na základe vykonštrovaných lží, klamstiev a prekrútených faktov urobili podľa "ruského vzoru" pohon na nepriateľov slovenského národa. Pogrom na Židov, ktorého sa zúčastnili stovky obyvateľov Topoľčian, zostane navždy smutným mementom. Mnohí z postihnutých totiž, napriek tomu, že patrili k inej rase, či vyznávali iné náboženstvo ako rímsko-katolícke, sa hlásili k Slovensku ako k svojmu rodisku, k svojej domovine. Táto smutná udalosť poznačila život a osudy mnohých z navrátivších sa židovských občanov Topoľčian. Väčšina Topoľčany opustila - buď sa v roku 1949 odsťahovala do iných slovenských miest, respektíve odišla do Palestíny budovať nový vlastný štát Izrael. Mnohí z nich zatrpkli, odcudzili sa Slovensku. Našťastie je ešte dosť aj tých, ktorí na túto potupu zabudli radi sa do svojho rodiska vracajú a stále naň spomínajú ako na svoju domovinu. (RTVS)
(viac)