Réžia:
Pavol BarabášScenár:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Michal NovinskiHrajú:
Pavol Barabáš, Peter Valušiak, Zdeněk Hrubý, Láďa Nosek, Rudolf Švaříček, Michal Hudák (rozprávač)Obsahy(1)
Prvý deň bezvetria. Zradné slnko svieti nepretržite deň i noc. V ušiach desivé ticho. Priteká zovšadiaľ, doslova bolí. A zima. Bolí taktiež. Ozajstná až nepredstaviteľná. Všade, kam oči dovidia, nedozierna biela púšť. Sneh a obloha. Nič iné len dve farby: biela a modrá. A hlavne – čisto. V hlave, pod nohami i navôkol. Neprenosná skúsenosť. Dvadsaťštyri miliónov štvorcových kilometrov ľadu a oni – sami, kdesi uprostred najchladnejšieho kontinentu. Rozhodli sa, že pôjdu pešo od hraníc antarktického kontinentu až na jeho najvyšší bod. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (2)
Recenzie (19)
Novinského hudba podfarbuje ticho. Cinkavé zvuky rezonujú v obraze, ktorý sleduje piatich ľudí šlapajúcich cez nehostinné a opustené územie Antarktídy. V hlave sa mi vynára obraz Carpenterovej Veci. Nikde ani náznak života. Jediné čo spája hrdinov so svetom sú rádiové správy. Práve tento prvok obohacuje film o nový rozmer. Sledujeme totiž ako svet, ďaleko od hlavných hrdinov funguje. Stále je plný problémov, katastrof, prevratov a terorizmu, zatiaľ čo hrdinovia tohto filmu, bojujú s chladom a tichom, ktoré je všade prítomné. Ďalšia z expedícií, ktoré posúva hranice poznania človeka ďalej. Aj napriek tomu, že sa počas cesty nič nedeje - rozhodne sa to nedá porovnať so 118 dňami v zajatí ľadu, kde boli ľadové medvede a topenie sa ľadu na dennom poriadku, má film tempo - umocnené strihom, a výpovednú hodnotu - umocnená prázdnotou, ktorá ho robí zaujímavým. Ako divák rozmýšľate nad odvahou a silou týchto ľudí, ktorý dokazujú sami sebe, čo všetko dokážu. Na tomto stavajú Barabášové filmy a je to obsiahnuté aj tu. Keď lietadlo odlieta s tohto neobjaveného kontinentu a my sledujeme biele pláňe, rezonuje v nás zvláštny pocit dosiaľ nevídaného. Neklamný znak že film splnil svoj účel. ()
Nemali sme peniaze, tak tam poďme pešo. (Toto zahlásil jeden z účastníkov expedície.) Na to, v akom extrémnom prostredí sa to všetko odohráva, má film pomerne málo šťavy. Bude to tou belobou zo všetkých strán, chodením, ťahaním saní a to všetko dookola. Na najvyšší vrchol Antarktídy sa už Barabáš nevybral, takže odtiaľ filmový materiál nie je. O niečo viac ma zaujal dokument o dokumente zo série Dialóg s planétou o výpravách k pólom, ktorý nasledoval. ()
Po sklamaní z TEPUY som konečne zažil tú správnu dobrodružnú triašku... Tento film sa tak trochu prvoplánovane tvári ako niečo viac s posolstvom, ale v konečnom dôsledku som všetky tie nadnesené vety a rádiové záznamy o globálnych problémoch vo svete zhltol a dokonale som si túto výpravu užil. Barabáš to so snehom vie...__Na druhé pozretie mi už trochu vadilo, že chýba viac materiálu... ()
Nádherné scenérie a RESPECT všetkým, ktorý sa na neprebádaný terén vybrali...Avšak pozerať 45 minúť na ľad a sneh bez väčšej dynamiky je predsa len trochu veľa (u fantastického 118 dní v Zajatí Ľadu by som vydržal aj tri hodiny!!!). Prvý krát sa u skvelého Barabáša dá hovoriť o väčšej nude, "oživenie" o rádiové správy nepovažujem tak isto za najšťastnejšie... ()
Škoda, že Barabášove dokumenty sú také krátke, pretože by mohli ukázať divákovi viac z prežitých dobrodružstiev v nepoznaných lokalitách najatraktívnejších miest na svete. Z miest, kam predtým ľudská noha nevkročila a kde panenská príroda stále čaká na odhalenie pred ľudským okom. Krásna príroda, skvelé dobrodružstvo pred obrazovkou, pri ktorom som túžil aj ja zažiť niečo podobné. 85%. ()
Galéria (12)
Fotka © Archív RTVS
Reklama