V údolí Elah

Paul Haggis překvapil - žádné vykonstruovaně působicí citové vydírání (byť na vysoké úrovni) jako Crash, jen temná detektivka o otci, pátrajícím po ztraceném synovi, a komentář k válce (nejen v Iráku). Tommy Lee Jones si oscarovou nominaci jako zdrcený rodič rozhodně zaslouží, ta nesmírná tíha, kterou musí snášet, je na něm vidět v každém záběru. Oč uměřenější film, o to silnější zážitek. (09.02.2008)

Haggis se rozhodl natočit další film o tom, že válka je pro lidskou psychiku špatná věc, ale bohužel v něm nepřinesl nic nového. Tommy Lee Jones sice předvádí solidní minimalistické herectví a Charlize Theron už zase dokazuje, že není jen pěkná tvářička bez talentu (Už to dávno víme, vrať se proboha k sexy rolím!), ale nějaký silnější zážitek se nekoná, protože jsme to už všechno viděli jinde a kapku lepší. 7/10 (19.02.2008)

V údolí Elah je z viacerých dôvodov výnimočný antimilitaristický film. Za prvé, podobne ako všetky súčasné filmy komentujúce vojnu v Iraku sa zaoberá stále aktuálnou témou (v dobe vzniku filmu), čo je oproti filmom o Vietname a svetových vojnách výrazná zmena. Za druhé sa neodohráva na bojisku, ani neponúka príbeh vojnového veterána, ale ponúka pohľad až osoby v ďalšom pláne, ktorej sa vojna dotýka zdanlivo (podľa nezáujmu médií) okrajovo. Hrôzy vojny a jej dopadu na ľudskú psychiku vnímame prostredníctvom otca, ktorý sa o živote a službe svojho syna dozvedá zo záznamov z telefónu a útržkovitých spovedí vojakov. Vďaka precíznej Haggisovej réžii je to rovnako deprimujúce, ako v Stoneových slávnych explicitných dielach. Legenda z údolia Elah sa dá chápať dvoma spôsobmi, ako Hankov boj proti byrokratickej armáde (úspešný) a ako snaha američanov o zavedenie demokracie v krajine tyranov (neúspešná). Záverečná scéna je dôkazom, že jednoduchá symbolika býva zároveň aj najúčinnejšia. (08.11.2012)

Ako príznačné - kriminálka, ktorá sa pomaly transformuje v citlivú komornú drámu otca a syna, thriller, v ktorom je najsilnejšou zbraňou slovo, vojnový film, ktorý zobrazuje patovú situáciu na domácom fronte. Brilantný satirický Jarhead bol obzvlášť výstižným nihilistickým portrétom vojakov, traumatizovaných nemožnosťou zažiť skutočnú akciu, ale predsa nečinne prihliadajúcich jej dôsledkom uprostred vyprahlej a pustej "krajiny nikoho". Sam Mendes v ňom dokázal položiť i zodpovedať otázku, kam až tento stav môže zájsť a ako obstojí v konfrontácii s návratom do vlasti, na ktorú dovtedy len implicitne odkazoval. Lions for Lambs ešte otvorenejšie (i keď vo svojej podstate neobjavne a až príliš "akademicky") poukázal na politický rozmer vojny, o ktorý sa Anthony Swofford nezaujímal. Redford priamo úmerne rozdelil filmový priestor medzi jednotlivé vetvy prepleteného rozprávania, prítomného zároveň "doma" i "tam" a rozviedol krížový výsluch medzi až príliš idealizovanými, ale dôležitými postavičkami na jednotlivých spoločenských úrovniach. In the Valley of Elah je filmom o zavŕšení cesty poznačených Mendesových mariňákov, zahrabaných v ilegálnych aktivitách a úpadku životnej úrovne a štýlu, o ktorý boli pripravení spolu so všetkými ilúziami, do krajiny Redfordových patologických (avšak záleží len na uhle pohľadu) byrokratov a zničených snov. Vizuálny symbolizmus Jarhead sa tu premieňa v biblický návrat strateného syna, nenávratne pohlteného pôdou údolia Elah, miesta, kde zúfalý otec zvedie svoj posledný boj. Pomalá narácia a úsečná explanačná metóda podsúvania indícií vyžaduje od diváka veľkú dávku sústredenosti a keď ju získa, má už napoly vyhrané. Všetky postavy - systémom unavená detektívka, manželka netrpezlivo vyčkávajúca každý telefonát, vojaci zo synovej jednotky, nadriadení a šéfovia - sú dostatočne ukotvené a zastávajú (až na pár momentov) vierohodné pozície vo vývoji príbehu, ktorý nevolí vždy ten najočakávanejší a najlacnejší postup. V spätnom zrkadielku je príbehom dlhého lúčenia a hľadania pokoja, ktorý Hank nachádza až potom, čo si pozrie posledné video, ktoré syn zaznamenal na mobil počas svojho pobytu v Iraku. Haggis má dar vtiahnuť a nepustiť, ale je vidieť, že je viac doma v malých filmoch, ktorým dodáva pôsobivosť, aká chýba množstvu tých veľkých - a k tomuto dojmu veľa prispievajú i vynikajúci herci spolu s vždy precíznou Deakinsovou kamerou. 85% (07.03.2015)

,,Váš syn se nevrátil na základnu…“. ,,Já ho najdu!“ …. A tak T.L.Jones pátrá a hledá. Nemá to jednoduché, protože mu nemá kdo pomoci. Jen Ch. Theron je jeho nadějí, ovšem i ta by bez jeho rad byla ,,nahraná“, a film by mohl trvat třeba dva dny, a stejně by nikdo nic nevypátral. Poradí jednou, dvakrát, …., pokaždé. A tak postupně zjišťují, že armáda je schopna čehokoliv, berou se v ní drogy a válka každého psychicky poznamená. Pokud jde o armádu – věřím všemu. Postava T.L.Jonese je však pro mne ,,glorifikována“ a celé pátrání, včetně veškerých zjištěních, slušně řečeno divné. Nic na tom nezmění ani fakt, že se podobný příběh skutečně stal. Ale třeba vás to donutí přečíst si ten pravý příběh z údolí Elah, o skutečném souboji Davida s Goliášem. Z citového hlediska mne víc chytlo drama Odsouzeni k boji. (20.11.2008)