Batromijov dom

Viete kto prvý na Slovensku použil vo svojej ešte nevybrúsenej forme BULLET-TIME ? No FERO FENIČ. :-) Jediný režisér schopný aj z voloviny urobiť aspoň pútavý vizuálny zážitok. (30.12.2008) (30.12.2008)

Batromijov dom bol najvýchodnejší v ČSSR. Na okraji Novej Sedlice, na stráni vysoko nad obcou, vídaval starý Batromij východ slnka v republike ako prvý. Celý život strávil v lese ako pilčík, napriek tomu, že v mladosti si po odmrznutí odstrihol nožničkami sčerneté prsty na nohách (po odpadnutí prvého zistil, že bolesť poľavila, tak zobral nožničky a strihal...). Vychoval detí ani smetí, bol predsedom výboru, no láska k lesu bola silnejšia ako kariéra. Ďalší z Feničových portrétov obyčajných a predsa výnimočných vidiečanov, čiastočne nadväzujúci na Hanákove Obrazy starého sveta (sústredením sa na obrazy života starcov). V svojich najsilnejších kúskoch, dokázal cez nekašírovanú realitu života poukázať i na protirečenia socializmu. Tu však absurdnosti doby naznačuje len scéna s obrazom, ktorý vyfasuje hlavný hrdina na slávnosti na miestnom výbore. Po odspievaní pionierskych častušiek a gratulácii kolegov si zhrbený starček nesie velikánsky obraz pešo na chrbte do domčeka. Obrad a rituál zatienil všetko, čo bolo mimo neho, všetko, čo si ako kríž na chrbte (darovaný) bol nútený niesť bez pomoci darcov. (25.06.2007)

Z Jurajovho rozprávania spočiatku mrazí. Rozpráva nám o trampotách s omrzlinami nôh a o "najlegendárnejšej" svadbe v dedine. Neskôr sa pridajú aj miestni, ktorí prezentujú svoj sociálny status a na konci nás čaká pointa ohľadom lokalizácie Jurajovho domu v rámci Československa. Fenič sa vracia znova k formálnym hrátkam, pri rapidmontáži s dverami a koňom vás budú bolieť oči. Jeho portréty vidiečanov sú vždy romantizujúco ladené, je jasné, že práve tento štýl života režisér považuje za najprirodzenejší. (01.01.2016)

Krásná kamera a milý příběh jednoho lesního dělníka. Zejména při té svatbě zamrazí. (02.05.2012)