Obsahy(1)
Televízny film nakrútený podľa pôsobivej epickej skladby Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá sa stala podkladom pre scenár Vincenta Šikulu. Medzi hodnoty, ktoré sú večné a treba ich ustavične hľadať, patrí láska detí k rodičom a naopak. Tento príbeh zobrazuje tragický osud Zuzanky v rozprávaní starého invalidného vojaka. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (18)
Filmová interpretácia nádhernej ľudovej balady. Interpretácia preto, lebo celý kratučký dej posunula do iných dimenzií. Absolútne inak sa pozerá na psychológiu každej z postáv. Otca, macochy, tetky, ba dokonca i (malého) Juríka. Ostatné postavy sú domyslené. V rámci svojho žánru - TV film - si zaslúži vyššie hodnotenie, i keď chvíľami som mal pocit, že sledujem film na prelome ´70tych a ´80tych rokov. Ku kvalite filmu, samozrejme, pridáva hudba Svetozára Stračinu. Podľa osobných odhadov bol film natočený v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. ()
Ukážková macocha, akú si predstavujeme pri čítaní tých najstrašnejších rozprávok. Mama alebo teta, takáto dilema v oslovení bola najväčším kameňom úrazu, ak sa nenašla iná zámienka. Zuzanka nielen necíti lásku, ale cíti hlavne tvrdú dlaň a metlu, a hoci okolie nie je k týraniu detí ľahostajné, určite urobilo málo. Aj po revolúcii '89 sa dal na Slovensku natočiť solídny film z dedinského prostredia dávnejšej minulosti podľa Hviezdoslava. Detský výkon Zuzanky bol výborný a záver zo mňa vyžmýkal o niečo viac emócií, ako som čakal. ()
Šikula nepatrí medzi mojich obľúbených autorov, ale tento scenár sa mu vydaril. Klobúk dolu! Príbeh je spracovaný dôveryhodne, herecké výkony, výprava a réžia sú prijateľné. Smútok, ktorý sprevádza diváka celým filmom je tak skľučujúci a intenzívny, až vháňa slzy do očí a v podvedomí odsudzuje každé násilie. Vhodné pre deti od 7 rokov. Áno, slovenské školopovinné deti Hviezdoslavovu Zuzanku poznajú a jej tragédiu už dokážu pochopiť. A ja v podvedomí túžim uveriť, že nik z nich už nie je takto týraný.... ()
Dobou vzniku filmu i předlohy se nabízí srovnání s naturalistickým snímkem Kuře melancholik. Oba filmy se odehrávají na začátku století, v obou jde o tklivý příběh osiřelých dětí a jejich vztahu s novou macechou, oba končí tragicky. I když je Zuzanka Hraškovie pouze televizním filmem, je zpracovaná velice působivě, i když jsou náklady na výpravu úsporné. Není divu, že si film získal oblibu nejen u slovenských diváků. ()
Tvorcovia tu miestami až príliš očividne tlačia na divákovu citovú strunu. Podobný emocionálny nátlak v rámci strieborného plátna moc nemusím, je však príjemné konštatovať, že naša kinematografia mala dávno pred vysoko cenenými zahraničnými kúskami ako Aurore, An American Crime či The Girl Next Door svoju síce skromnejšiu a čo sa prejavov násilia týka implicitnejšiu, v porovnaní s uvedeným snímkami však v konečnom dôsledku nemenej údernú Zuzanku Hraškovie. ()
Galéria (6)
Fotka © Archiv STV
Reklama