Muzika

Nvotu zavesiť za gule, postaviť k múru, zastreliť, poslať do gulagu. Šurkala to isté. Herci detto. Humus. Masochistická televizná sračkoídna inscenácia ktorá stojí za hovno. AVF dá peniaze na takéto sračky aby si pekne zatunelovali, alebo sú to chujovia bez vkusu. Humus, grc, vyhnite sa tejto umelej filmovine. Toto nie je film! Toto je výsmech filmu. Scény na úrovni ala S.O.S. ochotníctvo, neuveriteľnosť, nefunkčnosť. Škoda reči. (18.12.2013)

Balans medzi troma - štyrmi hviezdičkami. Nakoniec však radšej absolútne zaslúžené tri a basta. Charaktery trochu typizované, no aj tak sa na ne dobre pozeralo. Herci sa dali, no výkony Pauhofovej a Nvotovej boli miestami až príliš ploché. Niektoré frázy interpretovali doslova neuveriteľne. Atmosféra parodicky nostalgická, ale výstižná, aj napriek pomernej dávke štylizovanosti. No aspoň je za tým celým cítiť "človečinu". Aj zasmiať sa na tom dá, čo je veľké plus, keď si vezmeme, že mnohým tvorcom komédií to posledné roky akosi nejde. (Alebo možno len ja mám smolu a nedostávajú sa ku mne dobré komédie?) Keby som sa narodil o dvadsať-tridsať rokov skôr, tak by som možno našiel v tomto diele moju generačnú výpoveď, takto bol z toho "len" príjemný zážitok. Kiež by sme mali viac takýchto slovenských filmov. (17.07.2010)

Film sa nesie v neskutočne pohodovom duchu. Postavy sú sympatické a čo sa týka hereckých výkonov tak nemám veľa čo vytknúť. A aj keď je Muzika filmom hlavne o muzike, tá muzika tam až tak veľkú úlohu nehrá. Skôr len dolaďuje prostredie a nejaké tie vzťahy medzi postavami. Nvota je zručný režisér , ktorý nakrútil veľmi pohodový film, lenže o čom vlastne? Iste máme tu lásku, túžbu po sláve, neveru, priateľstvo, rodičovstvo, nahotinky, ale na konci všetko vyšumí do prázdna. Síce na jednu stranu to dokonale ukazuje aký je život a že nie všetko má náhly koniec. Lenže línií je naozaj veľa, nepočítam fakt, že sa to odohráva za mocného socíku, a tvorcovia ako keby úplne zabudli na stotožnenie hrdinu z obyčajným divákom. Na konci si uvedomujeme že hlavný hrdina je v peknej riti, a že veľa vecí posral, ale nejako ho neľutujeme a ani mu počas filmu veľmi nefandíme. Píšťanek je predsa len tvorca veľmi zvláštnych kníh, ktoré majú svojich fanúšikov, ale ktoré nie sú určite pre každého. A aj keď je film veľmi príjemný, nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo spraviť viacej prívetivejšie. Ale rozhodne to nie je strata času. (25.02.2010)

Videl som tento film v takmer úplnej pracovnej verzií asi v roku 2006 . . . Vravel som si vtedy, že sa slovenská kinematografia krásne zviecha takýmto príjemným nostalgicky letným, ako to len Slováci stále cítia a chcú ukázať, ale väčšinou to pošlú zaraz pod kytičky - filmíkom . . . A potom som ho celkom stratil zo zreteľa - kde bol celé tie roky podetý ? (20.04.2009)

"Čo robíš? - Honím si ho. Čo iné sa dá robiť v tomto zkurvenom štáte?" Pokud si správně vzpomínám, tak v ČSSR se toho skutečně moc dělat nedalo. Pokud však někdo pracoval jako promazávač strojů ve vodárně a k puse měl přilepený náustek od saxofonu, tak měl jistou naději, že se může hraním pobavit a trochu si i vydělat. Cesta vedla přes zábavy, maďarskou svatbu, budovatelské přehrávky a pódiově pompézně propracovanou Kantátu o Iljičovi až k otázce, zda je lepší svou angažovanou tvorbu vytrubovat ve Švýcarsku nebo na Zemplínské šíravě. Pro mne byla Muzika docela příjemnou vzpomínkou na dobu, kdy od pokuty za rušení nočního klidu hrou na saxofon bylo hlídkou VB upuštěno zásluhou reprodukovaného repertoáru - Písně práce. (07.04.2016)