Elisa, môj život

V každom filme Carlosa Sauru je niečo, čo vytvára špeciálnu atmosféru. Tu je to krásna hudba, takmer snový dej, kedy ste na pochybách, či ide o realitu, spomienky, alebo predstavy. Elisa a sestra, Elisa a manžel, Elisa a otec v podaní úžasnej Geraldiny Chaplinovej. A dotvára to zaujímavé prostredie. Pekný večer som si s týmto filmom užila. (16.05.2023)

Před projekcí jsem se dozvěděl, že Saura čerpá s Bunuela a Bergmana - souhlasím - Bunuelova snovost, prolínání realit a nerealit (upřímně řečeno v poslední části filmu jsem již neměl ani sílu šifrovat co je realita a co nikoliv a co jaký symbol představuje) / Bergmanova pochmurnost a cit pro nahuštěné dialogy. Ale ani Bergman ani Bunuel nepatří vyloženě mezi "lehké" režiséry. A podle mého prvního setkání s Carlosem Saurou si dovoluji tipovat, že u něj se bude jednat o totéž - Eliso, můj živote je pozoruhodný film s mnoha výbornými momenty (Elisa a Antonio a jejich rozhovor v autě, zmíněné snové pasáže aj.), ale velice často také nudí. V závěru už jsem jen cynicky čekal, kdy otec skoná. Celkově - alespoň pro mne příliš rozvláčné, dlouhé, bezdějové...ale zajímavé. (13.05.2009)

Dosť náročný film na sledovanie, keďže to prelínanie reality s fikciou je niekedy až nerozpoznateľné a k tomu ešte aj tá dĺžka a rozvláčnosť filmu si vyžadujú od diváka veľa sústredenia. Ja som sa síce sústredil, ale aj tak ma to až tak nechytilo, aby som hodnotil nadpriemerne. Herecké výkony však určite stoja za povšimnutie. (19.01.2011)

Po Anne a vlkoch je moje druhé stretnutie s dielom Carlosa Sauru sklamaním. Film ma napriek predpoludňajším hodinám uspával svojím pomalým, monotónnym rytmom, ktorý občas prerušila nejaká krátka dramatická scéna. Film som nepochopil, neporozumel som, čo ním chce režisér divákovi povedať a preto nemôžem ísť pri hodnotení ani na širokospektrálne tri hviezdičky. (14.02.2011)

Elisa je ten typ umeleckého filmu, ktorý vás zo začiatku asi nebude baviť, ale postupne mu začnete prepadať a po jeho konci si ho budete chcieť pozrieť znovu. Aby ste si napríklad vypočuli znova všetky dialógy a monológy a zapojili ich do vašej teórie, poprípade ste si ju popreli a prišli na inú. Fanúšik filmových symbolov bude sledovať veci, ktoré sa vo filme objavia viackrát a tým pádom rozmýšlať nad ich významom. To je podľa mňa tá skutočná filmová zábava. Lenže tento film bohužiaľ v televízii nikdy neuvidím, takže je vo hviezdach, kedy ho uvidím znovu. K plnému hodnoteniu sa prikláňam vzhľadom na fakt, že je to jediný film, kde mi je Fernando Rey sympatický. No a aby som nezabudol, tak ja som za ten dialóg spisovateľa so svojou postavou (alebo podobnú variáciu v tomto zmysle). (30.07.2014)