Zákony Brooklynu

Zajímavý film z mafiánského prostředí - i když mafiánského...Příběh vypráví osudy 3 přátel, kterých se mafie týká spíše jen částečně nebo vůbec, ale přesto jejich životy hodně ovlivňuje. Film je spíše průměrem, ale má několik momentů, které film dostávají někam výš. Je nám ukazováno mafiánské prostředí tak trochu z jiného úhlu, takže je těžké snímek srovnávat s jinými podobnými, ale dalo by se říct, že jde o takový Mix MAFIÁNŮ, PŘÍBĚHU Z BRONXU a RABÍNA, KNĚZE A KRÁSNÉ BLONDÝNY :-) (29.07.2008)

Trochu toho a trochu tamtoho. Klasická recyklácia starších diel. Vidieť tu nepochybne námet min. z Bronx's tale a sčasti sa zrejme tvorcovia inšpirovali aj filmom Step up. Brooklyn rules sa javí len ako odvar mafiánskeho filmu pre deti a mládež. Ideálne na začiatok éry sledovania mafiánskych filmov v živote človeka. Pokojný film, s niekoľkými scénami ukazujúcimi brooklynské pravidlá skôr vytvára v človeku pocit, že Brooklyn je pokojné miesto pre život, ak v ňom študujete, modlíte sa, neprichádzate do styku so zlými ľuďmi. Síce som v Brooklyne nebol, ale...ha ha ha. Jednotlivé sekvencie na seba nadväzovali, dokonca na nich protagonista aj diváka občas upozornil, čo do strihu mám tento štýl rád, no nebolo by to bez "ale", takže, ale tento bol zdegradovaný tzv. zatmievačkou, ktorú poznáme zo seriálov a lá Law and order, vytvárajúcich dojem "všetci sa pokojne rozišli". Teraz k obsahu. Celý dej sa de facto točí vôkol jedného z trojice, a jeho vnímania situácie (opäť Bronx's Tale, Kalogerov naratív, dievča, s ktorým sa pochytí a potom udobrí, študuje, vzali ho na právo). Ako inak však docieliť aspoň kvázy kontrast vo filme/diele, ak nie úplne typickým porovnaním slušného chlapca, o ktorého rodine mimochodom nič nevieme, a zlých chlapcov v štvrti. Len náhodným prekvapením pre mňa bolo, že Bobbyho nevzali do práce. Späť k vzťahom a postavám. Takže jeden z trojice s pevným vzťahom, modliaci sa, možno aj úprimne veriaci, slušný, dobrák ale škrob (treba nejakú zlú vlastnosť), druhý s promiskuitným správaním, stykmi v mafii, ale ctiac si priateľstvo (aspoň 1 dobrá vlastnosť) a tretí, ktorý je medzi nimi ako medzi mlynskými kolesami. Žiadna gradácia, vývin postáv (áno, okrem toho, že vyrástli), dialógy absolútne bez ducha, až na scénu, v ktorej Caesar (aké priehľadné zvolenie mena) vyjednáva "mier" medzi Michaelom a Ginom (takýto scenár by zbúchal každý druhý fanúšik mafiánskych filmov pri fľaši whisky/whiskey, záleží od chuti). V konečnom dôsledku akoby sa režisér učil, a teóriu skúšal v praxi, pričom mal evidentnú potrebu vyskúšať (možno nielen) v tomto filme všetko, o čom filmová teória hovorí. Čiže to ani neboli Brooklynské pravidlá, ale Život jedného chlapca v Brooklyne. Nakoniec, ak by sme sa na to pozreli nie ako na film, od ktorého sme (vychádzajúc z názvu) niečo očakávali, ale ako na film bez názvu, bola by to dobre strávená hodina a pol. Takto som videl film a prečítal odborný časopis. (05.08.2017)

Nebudem klamať, na túto snímku som narazil úplnou náhodou, a to pri "snorení" po filmografiách osadenstva môjho obľúbeného seriálu Entourage (v tomto prípade konkrétne Jerry Ferrara). Už pri zhliadnutí zopár recenzií mi bolo jasné, že nepôjde o nič extra, no v kútiku duše som predsalen tajne dúfal, že to možno prekvapí, respektíve to bude aspoň oný "neškodný" priemer. Nuž, nestalo sa. Hoci nápad ako taký zlý nebol... partia kamarátov od detstva, a ich plány a sny konfrontujúce s ťažkou dobou a najmä prostredím, v ktorom žijú. Veď ostatne že priateľstvo na život a na smrť + vyrastanie v ťažkej štvrti + mafia je dobrá rovnica fungujúca už od nepamäti sme sa presvedčili už nespočetne veľa krát (viď napr. kultové záležitosti ako Once Upon a Time in America; Goodfellas; A Bronx Tale či napríklad menej známe A Guide to Recognizing Your Saints atď.), lenže tu sa vyskytol (ne)jeden menší háčik. Ten úplne najväčší a najzásadnejší by som videl v tom, že to fatálne zlyhalo v rovine scenáru. Terence Winter, hoci ho mám čoby scenáristu rád (postaral sa o vynikajúcich Sopranovcov, niekoľko častí Boardwalk Empire či Vlka z Wall Street), sa tentoraz skutočne nepochlapil a priniesol len veľmi slabučký odvar (nechcem tvrdiť že frašku, pretože až tak zlé to zas našťastie nebolo). Veď sa tam dočerta v podstate ani nič také za celú stopáž neudialo! Aby som mu ale nekrivdil, rovnaký problém bol aj s réžiou, ktorá vyzerala veľmi, skutočne veľmi zle - možno by to obstálo, i to nijak žiarivo, ako nenápadný televízny film, lenže keď som sa dočítal, že rozpočet bol 8 miliónov dolárov, nechce sa mi veriť... Jediné čo ma napadá je, že sa to minulo na dobovosť snímky, lenže tá sama o sebe taktiež nijak extra vydarená nebola. Hlavná postava (Freddie Prinze Jr.) bola z môjho pohľadu obsadená taktiež nie práve najšťastnejšie a z ústredného trojlístka Prinze-Caan-Ferrara mi prišiel byť práve on tým najmenej výrazným a otravným (i keď popravde, ak mám byť objektívny, ani Ferrara tu nestál za veľa, a teda jediný, kto to po kvalitatívnej stránke držal ako tak nad vodou bol Caan). Z tých vedľajších ešte, v rámci možností, ako-tak potešil Alec Baldwin. No skrátka, aby som to zbytočne priveľmi nenaťahoval - nápad dobrý, žánrovo presne podľa môjho gusta (potešilo ma aj časté spomínanie hlavných newyorských mafiánskych rodín a s tým spätých historických súvislostí), lenže prevedenie slabučké, bohužiaľ. Nebyť mojej extrémnej záľuby v danom žánri a taktiež obľube Ferraru a Caana, tak tento film vypnem ešte pred vhupnutím do druhej polovice. 45% (19.08.2016)

Veľmi príjemná oddychová snímka o živote troch nerozlučných kamarátoch. Film je vsadený do Brooklynu, ochutený mafiánskym korením, ktoré v chlapcoch, neskôr mužoch zanecháva horkú chuť. Dobre mi padol v úlohe mafiánskeho bosa Cézara Alec Baldwin, ktorý ma utvrdil o jeho hereckej kvalite. Film je vyváženým vyžším priemerom, nesnaží sa predstierať že ide o kultovú "mafiánovku"a milo vám spríjemní voľný večer. (31.05.2008)

Jo Brooklyn. Nejdražší parcely. Nejčistší ulice. Ideální místo pro život:-) Zákony Brooklynu se snaží podobně třeba jako Scorseseho Mafiáni pomocí voiceoverů postav žijících v mafiánské čtvrti ukázat organizaci slavné firmy, která si říká Mafie. Jenže k tomu používá postavy, které jsou v hierarchii mafie naprosté nuly, takže je všechno posouváno jen z doslechu (rozhodně nečekejte velké přestřelky) a film se tak zaměřuje na vývoj možná schématických, ale sympaticky napsaných a zahraných postav, ve kterých jsem v některých momentech poznával sebe a své kamarády. Zákony Brooklynu jsou docela příjemná, komorní gangsterka, která se asi nejvíce blíží De Nirovu Příběhu z Bronxu, ale na jeho kvality úplně nedosahuje. (18.02.2008)