Slepá bestie

Pomaly plynúca a navyše aj nudná hovadina, ktorá toho okolo hororu moc nenachodí a okolo erotiky len tak, aby to mohli pozerať aj sedemročné deti. Hlavný hrdina - slepec, je taký presvedčivý, že mu zľahka uveríte aj jeho skvelú a bezproblémovú orientáciu (LOL, ROFL, OMG, OMFG, LMAO atď.). Pravdupovediac, tak ako on sa nepohybuje ani človek , ktorý ma oči v poriadku. Budiš, niekomu pri naháňačke v obrovskom sklade netreba ani tie oči. Ale to je už len čerešnička na prehnitej torte. Cmuk do Japonska. (24.02.2008)

Blind Beast je ťažko objektívne hodnotiteľným výplodom japonskej kinematografie, v ktorej o podobné počiny nie je núdza. Každopádne ide o odvážnu, dejovo prekvapivú a svojim spôsobom aj novátorskú snímku s nečakaným a ťažko pochopiteľným sadomasochistickým finále, ktorá je ale pre väčšinu divákov asi ťažšie stráviteľným sústom a niekomu môže prísť aj nudná (ako miestami mne). Pre milovníkov raritných a pokleslých filmov by však Slepá Môjû mohlo byť tou správnou voľbou. (27.05.2010)

Úprimne povedané vzrušujúci snímok, presne z hľadiska, ktoré vzrušenie priniesť má. Čiže po stránke erotickej a nie tej, pri ktorej si väčšina jedincov povie, či sú z psychologického hľadiska v poriadku. Telo hlavnej ženskej, prináša aj napriek celkovému miernemu zahaleniu dostatočný prísun testosterónu, aby bola mužská časť publika na úrovni vytrženia. Zvyšok je už len jemný torture horor. (05.05.2017)

Rafinovaná lehce erotická hříčka, která se první hodinu docela drží pomyslných žánrových pravidel a je zajímavé sledovat psychologický vývoj postav (jsou jen tři - modelka, matka a slepej sochař). Poslední dvacetiminutovka ovšem nabere docela jiný směr a všem dá jasně najevo, že tady jsme v japonsku a to je pro všechny perverzní choutky země zaslíbená. Je štěstí, že hlavní herečka je velmi atraktivní slečna, jinak by ten film byl nekoukatelný. A je fakt paradox, že postavy jsou díky slepotě posedlé hmatem a přitom je celý film vizuálně velmi zajímavý a slečna snímána skutečně esteticky. (12.05.2010)

Pygmalionizmus či statuofília - sexuálna závislosť na sochách sa tu stretáva s materským oidipovským komplexom chorobnej závislosti matky na synovi. A s únosom atraktívnej modelky, ktorá má tvoriť model tentokrát pre slepého sochára. Unesená správne vytuší možnosť úniku tým, že naruší vzťahovú väzbu medzi príliš starostlivou mamičkou a jej milovaným synáčikom. Tým, že sexuálne odlúdi synáčika mamičke. K náprave oidipáku príde. Síce extrémnym spôsobom, ale predsa.  Ale čo potom? Môže sa dlhoročný spôsob prejavovania citov k neživým veľkorozmerovým sochám zabezpečený do značnej miery opičou láskou matky k potomkovi, zmeniť zo dňa na deň v čistú normálnu lásku? No nemôže. Na jednej ani druhej strane. Logicky ostáva len dekonštrukcia. Umenia i života. Výtvarne uhrančivé, psychologicky jednoduchšie, no v zásade logicky končiace dielo. S prihliadnutím k japonskej obsesii sebazmárnením. 71% (31.05.2021)