Děti ze stanice Leningradská

Stačila půl hodina a já jsem tak vyčerpaná, vyždímaná, šokovaná, jako z málokterého snímku. Hlavou se mi honí tolik myšlenek, až nevím, co psát. Máte problémy se svým životem? Tak se vzchopte a něco s ním udělejte. Tyhle děti už takovou šanci mít nebudou.. Nejsou to špatní lidé. Cigarety, alkohol, lepidlo... To vše je jen únik z každodenní noční můry, ze které se neprobudí. Jediné východisko je smrt. Ani si neuvědomují, že dopadnou stejně jako ti "bezďáci", do nichž se tak s radostí naváží. Pokud se tedy dožijí.. Je až neuvěřitelný paradox, jak si žijí ti nejvyšší a nejbohatší lidé s naprostou lhostejností v bezprostřední blízkosti těchto ubohých ztracených duší, které touží jen po jednom. Mít rodinu. Daly by cokoliv za pohlazení mámy a pochvalu táty. (22.06.2013)

Ale áno, dokument má svoje nesporné kvality a rozhodne ide možno o najlšpeí dokument svojho druhu. V tomto ohľade si oscara na nomináciu zaslúžil. Obdivujem obrovskú odvahu tvorcov dokumentu prísť až prakticky do samotného skrytého jadra a natáčať práve tých, ktorých sa dokument týka v ich bezprostrednom životnom prostredí, či už to je na stanici metra alebo pri teplovodnom potrubý, alebo so sáčkom na ústach. Obdivujem tvorcov za to, že sa nebáli, kedykoľvek sfetovaná mládež mohla na nich zaútočiť a v čase pobytu s kamerou v ich "domove" (rozumej na mieste, kde by sa pomoci nedovolal nijak raz) to muselo byť obrovské riziko a v tomto pravdepodobne tkvie najväčšia sila snímky. Lenže je tu pár problémov beräcich piatu hviezdičku. Mne totiž to len nikam nevedúce zobrazovanie hrôz života nestačí. Dokument neponúka riešenie. Zobrazuje len pár odbrovoľníkov pomáhajúcich deťom a neutešenú situáciu. Zopár bitiek, kopu fetu a špiny. Celý "dejový oblúk" je postavený na záverečnej smrti 14 ročného dievčaťa, ktorá má znamenať akúsi alegóriu (riešenie?) k bezvýchodiskovej situácií. A nakoniec nemohol som sa zbaviť dojmu, že film vypočítavo brnká na najcitlivejšiu strunu zaslepených divákov - utrpenie bezbranných - a tým si prudko, no bezdôvodne zvyšuje akúsi naliehavosť (rozumej v porovnaní s inými ohniskami, kde deti tiež trpia ... ). Lenže ono deti z Leningradskej zastávky nie sú jediné na svete, ktorých situácia je neutešená. Somálske deti v občianskej vojne, deti v Zimbabwe, deti z Mesta bohov, Kosovské/Srbské/Bosniacke deti ... Tie ruské z Moskvy sú len jedni z mnoha. A ničím výnimočné. Bohužial dokument ich stavia do úrovne bezbranných, ktoré sú odkázané na jedno jediné - natŕčať ruku okolitému svetu, bez možnosti sa od dna odraziť (to podtrhuje práve onen fakit, že dokument vlastne riešenie neponúka). my plačeme nad ich utrpením, ale poskytovaním pomoci, ktorú im dáme rovno pod nos siutáciu ešte nikto nikdy nevyriešil. Problém totiž to je v celkovej ruskej náture, ktorej dopomohli bratia zo západneho sveta - rozhodli sa zničiť východ ekonomicky takmer hneď po tom, ako pochopili, že vojensky to nepôjde. Presne tí istý bratia zo západného sveta, ktorí teraz alibisticky tento film oceňujú ako výborní dokument. Výsledok ich ťaženia pred tým ako prehodili kabát? 80% nezamentnanosť, pár multimiliardárov a takmer všetci hlboko pod hranicou chudoby, prázdne regály v obchodoch, hyperinflácia 2050% (1993, 1998), 4 milióny opustených detí z toho len 30 000 v Moskve a to navyše ešte v čase natáčania filmu (2004). Takže sa na to skúsme pozrieť reálne ... (04.01.2010)

Je naprosté nepochopení smyslu filmařské a dokumentaristické práce vyčítat autorům tohoto krátkého filmu, že nezasahují, nepomáhají malým bezdomovcům a "pouze" bezcitně a chladně filmují. Podobně jako válečný zpravodaj nemá za úkol střílet a házet bomby nalevo napravo, ale právě zaznamenávat, podávat svědectví, informovat, burcovat... Řekla bych, že dokumentaristika a novinařina jako tato, dělá to nejlepší, co může a pomáhá tím na 100%. https://www.youtube.com/watch?v=0JW6Qslwd3w (22.10.2015)

Film, který má sílu rozhodnout váhání, jestli by vážně nebylo nejlepší se zabít. Zhlédnuto kdysi za-čerstva. Repríza není nutná, po rozplození ani možná. Technické nedostatky zcela vyvažuje prosté zpracování tématu. Když se zhnuseni světem náhodou rozhodnete setrvat naživu, měla by následovat otázka, co může člověk udělat, aby se protagonisté pro takové dokumenty sháněli co nejhůře. Hodně štěstí. (08.01.2022)

Takže takto: som za natáčanie dokumentov o pálčivých a nepríjemných veciach, o veciach pre bežného diváka neznámych a nie celkom normálnych. A zaujímavý námet dokumentu neupieram, ale trochu humánneho filmárskeho prístupu by mu nezaškodilo. Tie zábery sú desivé už sami o sebe a náš postkomunizmus je rajskou záhradou v porovnaní s ruskými reáliami, kde sa toho moc nezmenilo, ibaže je väčšia bieda a ulice sú plné detí bez domova. Takže ma vcelku vytočil výber a kompozícia záberov, ktoré spočiatku citový kalkul len naznačovali, ale scéna s pohrebom dievčatka to vydieranie na diváka vybalí naplno. V tej chvíli mi to trochu pripomínalo Modré z neba s Vilkom Rozborilom. Má to krásne momenty, ale s hentýmto prístupom to vlastne stojí za hovno. (6/10) (10.11.2012)