OMO - Cesta do praveku

V slovenskom kinematografickom kontexte veľmi kvalitný dokument. Dobrodružná výprava so zaujímavými obrazmi africkej scenérie a zážitkami s domorodcami. Vadili mi len komentáre, nesadol mi hlas a spôsob komentujúcej. Avšak súhlasím s jej komentárom, že je to desivé, že jediné, čo majú domorodci s nami spoločné sú akáčky (samopal kalašnikov). (02.04.2017)

Až na konci dokumentu zaznie formulka, že sa nachádzame približne v oblasti, kde sa zrodil prvý človek na našej planéte. Tento oblúk dodáva filmu rozmer navyše, pretože sledujeme spôsob života miestnych kmeňov, ktorý sa od toho kmeňa pôvodného až tak zásadne nelíši. Až na tú zbraň, že. Znie to ako klišé, ale títo ľudia nie sú o nič menej šťastnejší ako my v civilizácii. Rozdiel je samozrejme v tom, že expedícia skutočne navštívila týchto ľudí a tak nejde vôbec o prázdnu frázu dokumentaristov. Z cesty po rieke na perejoch sa mi robilo zle aj doma v kresle, nechcem si predstaviť svoj psychický stav v rozkývanom rafte na rozbúrenej rieke plnou krokodýlov, hadov a hrochov. (08.03.2020)

Cestopisný dokument, kde mi poriadne pílil uši komentár od Zuzany Fialovej, nielen že nemusím jej hlas, prejav, ale tie reči mohli byť iné, škoda, že nenechali rozprávať aspoň tú členku tej výpravy. Na odporúčania svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom liekov a farmaceutický priemysel mám svoj názor, no je jasné, že pre belocha a nielen neho je potrebné sa poriadne chrániť proti chorábam akými sú malária. Svojím spôsobom je to skvelo zvládnutý jednoduchý dokument s popisom udalostí počas cesty s podľa mňa dobrou kamerou. Borci ako Barabáš, Valušiak sú tu doplnení ďalšími dobrodruhmi, ktorí nám prinášajú pútáve sfilmované dobrodružstvo ako z nejakej knihy. (03.01.2014)

Ďalšia nádherná barabášovka, ďalšia dobrodružná výprava. Tentokrát dolu prúdom v samom srdci kolísky ľudstva. Plavba po rieke v okolí osád takmer nedotknutých modernou civilizáciou, kde ľudia s kalašnikovom v rukách žijú spätý s prírodou. Palo to s dokumentami vie. Ak má dostatočný materiál vie zostrihať a napísať vety, ktoré chytia za srdce. Vie vylíćiť situáciu a emócie tak, ako by ste boli súčasť všetkých tých odvážnych expedícií. A čo je najdôležitejšie, vie zaujať! Ukážky prírody, etník či samotnej raftovej akcie nedovolia divákovi odvrátiť zrak ani na minútu. Samotný komentár rozprávačky kus zážitok z projekcie ochudobnil, no samotné obrázky (hlavne prírody) tento malý hendikep bohate vykompenzovali. (22.01.2012)

Omo je ďalším z príbehov Pavla Barabáša v snahe prerozprávať príbeh súžitia človeka s prírodou a o objavovaní krás tých území našej Zeme, ktoré ešte neboli prebádané. Sledujeme 6 dobrodruhov, ktorý splavujú cez 1000 kilometrov dlhú rieku Omo v ktorej prvom úseku sú konfrontovaní zo silami prírody - od búrky cez mohutné pereje, zvieratami - hrochy, krokodíly a všade prítomné, maláriu prenášajúce komáre. V druhom úseku začínajú spoznávať domorodé kmene žijúce pri povodí rieky v snahe zachytiť ich zvyky a kultúru a popritom odháňať jedovatých hadov, škorpiónov a muchy Tse- Tse. Pavol Barabáš tu dokazuje aký je znamenitý filmár. Jeho práca s kamerou nám sofistikovane odhaľuje neprebádaný svet a jeho autorstvo a miera subjektivity, umocnená ďalšou päticou dobrodruhov zase emócie a pocity. Omo je dôkazom všestrannosti tohto režiséra, ktorému nerobí problém vystúpiť kamerou na najvyšší vrch sveta, zliezť do hlbokej jaskyne, alebo objektív konfrontovať s domorodcami a ich kultúrou. Keby nebolo toho otravného hlasu Zuzy Fialovej, bolo by to za plný počet. (11.11.2011)