Neon Maniacs

Ako som už niekoľko krát spomínal, tak hororové komédie nemám rád. Ale toto mi celkom sadlo. Efekty sú na tú dobu celkom dobré a vytvárajú pravú trashovú atmosféru tohoto snímku. Bohužiaľ vyskytol sa tu ďalší prvok, ktorý v hororoch nemusím a to deti, no prežil som. Výber postáv je celkom zaujímavý, no herecké výkony sú podľa mňa už o niečom inom. Celkový dojem z filmu je celkom dobrý mierne nadpriemerný. (06.03.2010)

S filmu sála tá pravá osemdesiatková atmosféra, atmosféra vtedajších bizarných teeneagerských hororov, je to akási jemnejšia a menej uletenejšia verzia tromovských potrhlých snímkov. Ale keďže Troma bavila svojou kúzelnou trápnosťou a gore, tu máme popri tom gore ( ktoré je mimochodom nie až tak vydarené, resp. ´´husté´´ ) iba kopec nudy. (27.06.2011)

Teardown má recht. Jak výborně začaly, tak blbě skončily. Neon Maniacs se během úvodních dvaceti minut postarají o nevídaně vysoký bodycount, kdy během chvilky rozsekají celou bandu mladých mrduchtivců. Jenže... déšť se s deštěm sešel, a tahle sebranka výstředních šílenců si na svou další příležitost musí ještě dlouho počkat. Když už divákovi dojde, že tohle se do závěru nezlepší, a maniaci své počáteční reputaci nedostojí, začne se modlit k tomu, aby ta blonďatá kočička alespoň strhla plavky a ukázala ze sebe víc, než jen úsměv. A jak to dopadlo? Modlitby bohužel vyslyšeny nebyly, k závěrečnému masakru taky nedošlo, ale úplně blbá zábava to přesto nebyla. (02.12.2012)

Správne trashovitá hororová komédia nezaťažujúca diváka ani niektorými základnými vysvetleniami, ktoré by objasnili vznik, existenciu a účel pekelnej zombie armády tzv. neon-maniakov – krvilačných beštii prežívajúcich v San Franciscu pod mostom Golden Gate ako bezdomovci. Proste tu sú, či sa to niekomu páči alebo nie. Prepracované charaktery neon-maniakov – každý z nich má inú smrtiacu schopnosť a kostým podobne ako komixový super hrdinovia, sa v príbuzných lacných béčkach pre zábavu len tak nevidia. Preto mi príde dosť pravdepodobné, že autor scenára k filmu Mark Patrick Carducci sa musel ohľadne neon-maniakov silne inšpirovať práve komixami a podobnou literatúrou, ktorú spojil s trashovou komédiou THE TOXIC AVENGER (1985) Lloyda Kaufmana. Pestrá horda nočných zabijakov terorizujúca sanfranciskú mládež pozostáva z postáv ako napríklad – Samuraj, Jastrabí šíp, Opičí muž, Sekera, Indián, Hrdlorez, Patológ, Žoldnier, Motorkár, Elektro, Popravca, ...a iných slizkých parchantov, na ktorých tradičné postupy eliminácie proste neplatia. Mladá študentka Natalie užívajúca si zábavy so svojimi priateľmi v parku neďaleko mosta Golden Gate pochopí, že ak chce prežiť, nepostačí jej spoliehať sa na miestnu nečinnú políciu. Odvrátenie noc čo noc neutíchajúcej hrozby preto leží na pleciach Natalie a jej kamarátov. ### “Neon Maniaci“ Josepha Mangineho sa distribuovali na Filipínach pod anglickým alternatívnym názvom “Evil Dead Warriors“ čím sa sledovalo žánrovo nadviazať na horor Sama Raimiho THE EVIL DEAD (1981). Tieto tituly nemajú prakticky ale nič spoločné. (20.11.2009)

Postavy neónových maniakov sú vskutku výborné a niektoré z nich mi pripomenuli neľútostných Cenobitov z kultového Hellraisera či obludárium bosoráka Kreona zo Spookies (1987). Pestrý potenciál maniakov však bol ako-tak využitý jedine v prvej polovici filmu, kde im bol poskytnutý aspoň čiastočný priestor na realizáciu ich nevšedných schopností a vražedných zručností. V druhej časti sa neoňáci s výnimkou zakrádania sa, nemohúceho postávania a všakovakých grimás nezmôžu už takmer na nič, navyše na pľaci dostávajú priestor menej zaujímavé typy ako Neandertálec, Mohawk či Vojak, kým skutočné esá z ich radov zostávajú trochu v ústraní. Celý tento prístup je na škodu veci, lebo keby tvorcovia Neon Maniacs udržali počiatočné dobré tempo a v závere trochu pritlačili na pílu, tak z toho mohol byť mazec, aký sa len tak nevidí... (28.12.2011)